Bobria hrádza pri Stakčíne je vyčistená

Krásnymi jarnými scenériami každoročne upútava údolie riečky Lieskovec nad Stakčínom. Vlievajúc sa do Trnovca sa jej vody stávajú súčasťou rieky Cirochy. Pohľad na neveľký potok zatraktívnila prítomnosť bobra vodného (Caster fiber), ktorý sa na jej toku „udomácnil“ pred 4 rokmi. Lokalita sa nachádza v tesnej blízkosti štátnej cesty Snina – Stakčín – Klenová. Je dobre prístupná a viditeľná, predovšetkým v jarnom období, keď sú porasty ešte presvetlené a vegetácia nerozbujnená.

Dané miesto je však „atraktívne“ nielen pre bobrie rodinky a ich obdivovateľov, ale aj pre ľudí, ktorí sa zbavujú svojho odpadu tak, že ho presunú zo svojho príbytku niekam, kde im nezavadzia, kde ho nevidia – a ak ho aj vidia (lebo možno popri ňom denne prechádzajú), tak sa tvária, že s ním nemajú nič spoločné. Však sa o ich odpad niekto postará. A ak sa nepostará? Tak zrejme si spokojne žijú v štýle známeho hesla „po nás potopa“. Vďaka takto zmýšľajúcim ľuďom sa aj toto kedysi príjemné miesto premenilo na zapáchajúcu, nepríjemnú, „do očí bijúcu“ čiernu skládku. Takéto miesta sú vizitkou ľudskej úbohosti, bezcharakternosti a sebeckosti. Pre mladých ľudí sa snáď stávajú výstrahou a poučením, ako sa k prírode a ľuďom vôkol nesprávať.

Na sklonku apríla sme tomuto miestu vrátili pôvodnú krásu a čistotu. K pracovníkom Správy NP Poloniny sa ochotne pridali žiaci a učiteľky z neďalekej malotriednej základnej školy v Kolonici. Najprv sme „bobrie“ miesto poriadne preskúmali. Určili sme dreviny a jarné rastliny. O živote a správaní bobra vodného pútavo rozprával zoológ RNDr. Jozef Štofík PhD. Prírodné prostredie poskytovalo zaujímavé pohľady. Lákavé boli bobrie hrádze, stopové dráhy viditeľné v blate, ohryzy. Pohybovali sme sa chodníkmi, ktoré si vyšliapali noční stavitelia. Prírodné prostredie sa stalo dobre vybavenou učebňou. Bobor je výborný staviteľ predovšetkým vďaka 4 silným a trvale dorastajúcim rezákom. Tento hlodavec je „vegetarián“, živí sa výlučne rastlinnou potravou. Keďže ide o pomerne veľkého živočícha (váži 15 – 30 kg), aj nároky na množstvo potravy sú vysoké. Kmeň hryzie pravidelne po obvode, do tvaru „presýpacích hodín“ alebo „ceruzky“. Žije v rodinných spoločenstvách, so silnými sociálnymi väzbami. V jednej kolónii žije 4 až 6 jedincov. V máji (prípadne začiatkom júna) sa rodia mláďatá, zvyčajne 2 – 3. Sú osrstené a vidia, krátko po narodení sú schopné plávať. Vlastnú rodinu si zakladajú v treťom roku života. Dožívajú sa 15-20 rokov.

Po prehliadke lokality sme vykasali rukávy, natiahli rukavice a pustili sa do práce. Neveľká plocha prekvapovala množstvom i rôznorodosťou odpadu. Zo zamokrených plôch sme vyťahovali plastové fľaše, tetrapakové obaly, konzervy, zvyšky stavebného odpadu či pneumatiky. V priebehu 2 hodín sme nazbierali viac ako 15 vriec odpadu. Odmenou bolo „poloninské“ pexeso, sladká maškrta a dobrý pocit z užitočne stráveného dňa. Po vzájomnej dohode sa o vyzbieraný odpad postarala obec Stakčín.

 

Ďakujeme riaditeľke ZŠ s MŠ Kolonica Mgr. Miroslave Kucerovej, tiež učiteľkám Mgr. Jane Kľagovej a Ľudmile Coganovej za ochotu a nadšenie zapojiť sa do aktivity pripravenej S-NP Poloniny v rámci Dňa Zeme.

Text a foto: ib