Čemerica purpurová a jej kráľovstvo

Foto: Marek Staško

Čemerica purpurová (Helleborus purpurascens) – krásna, elegantná, vznešená, vzácna, chránená, liečivá i jedovatá. A ojedinelá. Na Slovensku ju v jej prirodzenom prostredí môžeme obdivovať len na severovýchode krajiny. Svoje najmasívnejšie zastúpenie má práve v našom veľkoplošnom chránenom území, v Poloninách. Jej výskyt je udávaný len v pohorí Čergov, údajne tiež v katastri obce Orlovec – medzi Starou Ľubovňou a Bardejovom. „Čerstvým“ náleziskom čemerice purpurovej je územie nachádzajúce sa v našom susedstve – v Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Kolegovia prvé jedince zaznamenali v roku 2014, po 5 rokoch miesto nálezu skontrolovali a výskyt potvrdili. Takže od roku 2019 sa tejto východokarpatskej „kráske“ tešia aj oni.

Čemerica purpurová  – karpatsko-dácky subendemit. Východ Slovenska predstavuje jej severozápadnú hranicu celkového rozšírenia. Jej areál výskytu nie je veľký. Je známa v susednom poľskom Bieszczadzkom národnom parku, na Ukrajine, v maďarských pohoriach, v Rumunsku, na Balkáne až po Bosnu a Hercegovinu. Rastie od pahorkatín až po horský stupeň, na flyšových, pieskovcových a ílovcovitých pôdach bohatých na živiny, vlhkých až podmáčaných. Najčastejšie sa vyskytuje v bučinách a hrabinách.

Ako vyzerá čemerica? Patrí do čeľade iskerníkovité (Rannunculaceae). Je vysoká 20-40 cm. Má hrubý podzemok. V hornej časti je rozkonárená, mäsitá, zelenkastá, v dolnej časti červenkasto čiarkovaná, holá. Prízemné listy sú obyčajne dva, dlhostopkaté, spravidla päťdielne, dlaňovito strihané, končisté, pílkovité. Byľové listy sú menšie a počas kvitnutia fialovkasté. Byľ má jeden až tri kvety. Tie sú na vonkajšej strane purpurovo-fialové a na vnútornej strane fialovo-zelené, ovisnuté. Kvety sú nevoňavé. Koruna je premenená na 5 až 20 medníkov. Plodmi sú mnohosemenné mechúriky na stranách stlačené, výrazne priečne žilkované, s priamym zobáčikom. Semená sú vajcovité, lesklé, červenohnedé až čierne, na povrchu vráskovité.

Čemerica – poloninský posol jari alebo zimná kráska. Krajinu skrášľuje skoro na jar, v nižších polohách kvitne už v zimných mesiacoch. Ale hore, na poloninských lúkach ju môžeme v plnej kráse pozorovať až do konca mája. Rastie v národných prírodných rezerváciách Pľaša, Jarabá skala (Riaba skala), Pod Ruským, v prírodných rezerváciách Grúnik (Hrúnok), Šípková, Stružnická dolina, Gazdoráň. Je náročná na dostatok svetla. Prvýkrát zakvitne vo veku 4-7 rokov (takže dovtedy je rastlina veľmi nenápadná).

 

V kráľovstve čemerice purpurovej. Aj tak by sa dala nazvať neveľká prírodná rezervácia Grúnik v k. ú. obce Stakčín, v ktorej si na „trón“ sadá táto elegantná krásavica už skoro na jar. V lesných spoločenstvách bukových dubín vytvára rozsiahle porasty spolu s ďalšími súputníčkami, s ktorými po zimnom oddychu zdobia krajinu (scila, pečeňovník, iskerník, zubačka, chochlačka, pľúcnik, prvosienka). V okrajových častiach rezervácie je zaznamenaný výskyt vzácnej kručinôčky krídlatej. Prírodná rezervácia so IV. stupňom ochrany bola vyhlásená v roku 1982 na výmere 4,6 ha. Predmetom ochrany maloplošného chráneného územia je ochrana zachovalých spoločenstiev bukových dúbrav s fytogeograficky významným výskytom zriedkavých druhov východokarpatskej flóry na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Avšak vzácna čemerica purpurová bola na Slovensku prostredníctvom územnej ochrany chránená po prvý krát o rok skôr, a to v pohorí Čergov – vyhlásením štátnej prírodnej rezervácie Hradová hora (rok 1981, výmera 13, 49 ha, dnes národná prírodná rezervácia).

 

Poloninská čemerica – „špnza“ i čierny tulipán. Prvé údaje o výskyte čemerice sú uvedené v Kalendári pre Rusínov na rok 1853, ktorého autorom bol Alexander Duchnovič – gréckokatolícky kňaz, rodák z obce Topoľa. Píše:“ Špnza – rastie v jari horách, najčastejšie v Beskydách, kde kvitne a nazýva sa čierny tulipán. Je to nádherný kvet i pre hospodára využiteľný. Osobitne sa používa na neduhy dobytka.“ Ľudový názov čemerice používaný tu žijúcimi Rusínmi je „špnza“. Predpokladá sa, že zrejme z dôvodu použitia tohto ľudového názvu, nie odborného (čemerica), nikto z botanikov tomuto údaju nevenoval pozornosť.

Čemerica – užitočná a jedovatá. Udáva sa, že čemerica bola známym liečivom už v staroveku. Zaobchádzanie s ňou si však vyžaduje vysokú odbornosť a opatrnosť. Celá rastlina je vysoko jedovatá. Obsahuje jedovaté gykozidy, ktoré intenzívne ovplyvňujú srdcovú činnosť a jedovatý saponin heleborín, ktorý dráždi sliznice, spôsobuje hnačky. Pre vysokú jedovatosť a kolísajúci obsah účinných látok sa droga nepoužíva priamo, ale sa z nej vyrábajú liečivá s presne stanoveným množstvom účinných látok (len na lekársky predpis). Príslušné lieky sa používajú pri liečbe niektorých nervových ochorení, majú silný močopudný a preháňavý účinok. Droga sa tiež používa vo veterinárnej medicíne na liečenie porúch trávenia u zvierat a zvonku na hubenie parazitického hmyzu. (viď: http://www.liecive.herba.sk/index.php/archiv/vsetky-cisla/12-liecive-rastliny-2009/liecive-rastliny-6-2009/358-cemerica-purpurova, https://www.ludoveliecitelstvo.sk/detail_h.php?id=525)

Čemerica – ozdoba prírody i záhrad. Rastlina svojimi veľkými kvetmi pôsobí veľmi dekoratívne. Rod Helleborus zahŕňa širokú škálu druhov čemeríc (okolo 20 druhov) s rôznymi farebnými variáciami – od bielej až po čiernu. V okrasných záhradách je najznámejšia blízka príbuzná čemerice purpurovej – čemerica čierna (Helleborus niger). Nenechajte sa zmiasť jej názvom, pretože paradoxne jej kvety nie sú čierne, ale biele. Kvitne už od decembra (do marca), preto jej tiež známa aj ako „kvet zimy“.

Čemerica purpurová – zástupca flóry. Práve čemerica purpurová – ako východokarpatský druh a poloninský posol jari – dostala „reprezentatívnu“ úlohu: zastupovať rastlinnú ríšu v logu Národného parku Poloniny. Tak nech sa jej v našom území naďalej darí, nech hrdo zdobí našu krajinu i znak najvýchodnejšieho slovenského národného parku.

Text: ib

Foto: archív Správy NP Poloniny & Marek Staško