V roku 2003 pribudol do environmentálneho kalendára nový sviatok – medzinárodný deň hôr. Bol vyhlásený 11. decembra na Valnom zhromaždení OSN. Jeho poslaním je upriamiť pozornosť verejnosti na život v horách, na zachovanie trvalo udržateľného rozvoja v horskom prostredí, na potrebu vytvárania partnerských združení a iniciatív zameraných na zlepšenie života ľudí žijúcich v údoliach hôr či na náhorných planinách.

Jazykovedné okienko 🙂

Podľa slovníka (Slovník slovenského jazyka) je slovo hora definovaná ako väčšia plochasúvisle porastená stromami, les, tiež ako väčšia vyvýšenina nad rovinou, kopec, vrch, obyčajne porastený stromami. Viac hôr-vyvýšením-vrchov na jednom mieste vytvára pohorie.

Poloniny – súčasť Karpát

Medzi najrozsiahlejšie, najdlhšie, najčlenitejšie, najzakrivenejšie európske hory-masívy–systémy-sústavy patria Karpaty. V dĺžke približne 1 400 km zaberajú asi 210 000 km2. Sú súčasťou Alpsko-himalajskej sústavy. Na západe karpatský oblúk hraničí s Alpami, na juhozápade s Dinármi. V porovnaní s Alpami sú karpatské hory nižšie, ich najvyšším bodom je tatranský Gerlachovský štít s výškou 2 654,4 m n.m. Karpatami so svojím jedinečným prírodným bohatstvom, vysokou biodiverzitou, významnou ekologickou hodnotou sa pýši sedem krajín: Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko a Ukrajina.

 

 

 

Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Geografia_Slovenskahttps://www.pinterest.cl/pin/441282463472714721/

Okolo 90 % územia Karpát je v úmorí Čierneho mora, prevažná väčšina riek patrí do povodia Dunaja, na východe a na Ukrajine do povodia Dnestra. Do Baltského mora vtekajú rieky severnej časti Karpát. Špecifikom vysokohorských pásiem sú horské jazerá – plesá. Karpaty sú tvorené geologickými jednotkami – vnútornými a vonkajšími Karpatmi, ktoré sú odlišné z hľadiska geologického vývoja. Územie národného parku Poloniny je súčasťou subprovincie Vonkajšie Východné Karpaty.

Foto: Pohľad z Polonín na Tatry, autor: Jozef Blaško st.

NP Poloniny sú jedným z 23 slovenských veľkoplošných chránených  území (9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, spolu pokrývajú 23 % územia krajiny). Až 21 z nich sú späté s Karpatami, sú súčasťou Karpatskej sústavy chránených území (CNPA – Carpathian Network of Protected Areas).

Foto: Zimné poloninské lúky na Ďurkovci, autor: Jozef Blaško

Hora-les-ekosystém = aktivity so žiakmi

Sviatok hôr sme si pripomenuli spolu s učiteľmi a žiakmi ZŠ Komenského v Snine. Našimi poslucháčmi boli tí najmenší školáci – prváci a druháci. Na pripravených mapkách sme spoločne skúmali, aké rozsiahle je karpatské pohorie, kde sa nachádza naše Slovensko, kde sú Poloniny-územie, ktorého sme súčasťou. Ďalšie aktivity boli zamerané na život v lesnom ekosystéme, na jeho fungovanie počas prichádzajúcej zimy, na správanie sa jednotlivých druhov živočíchov, na poznávanie ich pobytových znakov v prírode. Rozprávanie sme oživili hrou na stromy, počas ktorej sme si pripomenuli jednotlivé časti drevín, ich rozdelenie, poznávanie podľa listov i plodov prostredníctvom ukážok prírodnín. V realizovanom programe  zaujala aktivita s využitím maľovaného plátna stromu, na ktoré žiaci umiestňovali obrázky živočíchov. Pri každom zvieratku sa diskutovalo: čím sa živí, ako sa správa v zime a pod. K obrázkom živočíchov sa priraďovali prírodniny (pierka, preparáty, rôzne časti živočíchov). Medzi pobytové znaky zvierat patria stopy, dobre viditeľné predovšetkým v blate a snehu. Rozdelení do skupín sme ich priraďovali k príslušným obrázkom živočíchov. Na pamiatku si každé dieťa vyrobilo-opečiatkovalo list so zvolenými stopami. Téma Medzinárodného dňa hôr bude rezonovať aj počas ďalších stretnutí so žiakmi ZŠ Budovateľská v Snine v priebehu decembra.

ib