Monitoring druhov živočíchov európskeho významu na území národného parku

Monitoring druhov živočíchov európskeho významu na území národného parku

Monitoring druhov európskeho významu je dôležitý zdroj údajov pre ochranu prírody vo všetkých členských krajinách Európskej únie na národnej aj medzinárodnej úrovni. Získané údaje slúžia na rozhodovanie, argumentáciu, pri vypracovaní dokumentácie ochrany prírody, pri príprave stanovísk štátnej správy, pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pri vyhodnocovaní vhodnosti a účinnosti manažmentových opatrení pre ochranu týchto druhov a pre mnohé ďalšie analýzy, plánovanie a vyhodnocovanie. Ďalej tieto údaje slúžia ako podklad pre vypracovanie správy o stave druhov európskeho významu podľa čl. 17 Smernice o biotopoch (tzv. reporting). Podľa tejto smernice je monitoring druhov európskeho významu a ich biotopov a podávanie správ o ich stave každých 6 rokov Európskej komisii povinnosťou všetkých štátov Európskej únie.

Monitoring druhov živočíchov v teréne začal v zime v roku 2013 a pokračuje až do súčasnosti. Predmetom monitoringu v rámci celého Slovenska je 146 druhov živočíchov https://www.researchgate.net/publication/299468985_Monitoring_zivocichov_europskeho_vyznamu_v_Slovenskej_republike_Vysledky_a_hodnotenie_za_roky_2013_-_2015 (str. 3 – 5, menovite uvedené v kapitole Obsah). Zodpovednosť za monitoring jednotlivých druhov živočíchov bola rozdelená medzi Štátnu ochranu prírody SR a DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie. Na území Národného parku Poloniny sa uskutočňuje monitoring 12 druhov živočíchov európskeho významu na 34 monitorovacích lokalitách. Pre každý monitorovaný živočíšny druh bola samostatne vypracovaná metodika monitoringu, podľa ktorej experti uskutočňujú monitoring v rámci celého Slovenska. Výsledky monitoringu sú vyhodnocované v KIMS, t. j. Komplexný informačný a monitorovací systém, ktorý bol špeciálne vytvorený pre zber, spracovanie, vyhodnocovanie  a publikovanie údajov z terénu. Záznamy sú v upravenej forme dostupné pre verejnosť na portáli www.biomonitoring.sk. KIMS každodenne sumarizuje a vyhodnocuje stav druhov vo viacerých úrovniach.

Aktuálne v jarných mesiacoch pracovníci Správy Národného parku realizujú monitoring obojživelníkov. Konkrétne sa jedná o monitoring 7 druhov obojživelníkov na 19 trvalých monitorovacích lokalitách (TML): kunka žltobrchá (Bombina variegata) – 3 TML, ropucha zelená (Bufo viridis) – 1 TML, rosnička zelená (Hyla arborea) – 1 TML, skokan štíhly (Rana dalmatina) – 3 TML, skokan hnedý (Rana temporaria) – 3 TML, mlok hrebenatý (Triturus cristatus) – 4 TML a mlok karpatský (Triturus montadoni) – 4TML .

Vyhodnotenie výsledkov doterajšieho monitoringu je zverejnené na spomínanom portály www.biomonitoring.sk.  Sú tu zverejnené všetky záznamy z doterajšieho monitoringu všetkých druhov obojživelníkov v národnom parku. Nájdete ich v záložke Výsledky monitoringu – podzáložka Stav zoologických druhov, v zozname si nájdete konkrétny druh obojživelníka, kliknete na jeho názov. Ďalej vyhľadávate už podľa filtra, kde vo filtri zadáte Kompetenčné územia ŠOP SR – Správa NP Poloniny, zadáte vyhľadať a zobrazí vám všetky záznamy z doteraz uskutočneného monitoringu.

Sú tu dostupné aj rôzne iné zaujímavé informácie, ako zoznam všetkých druhov živočíchov, rastlín a biotopov európskeho významu, ktoré sa monitorujú v rámci kompetenčného územia Národného parku Poloniny http://www.biomonitoring.sk/Contacts/SOPOrganizationUnit/Detail/2?ReturnPage=Stats_Competence. Taktiež sa môžete na tejto webovej stránke využitím funkcie vyhľadávania a prostredníctvom zadania rôznych filtrov dozvedieť rôzne zaujímavé informácie a vyhodnotenia stavu monitorovaných druhov a biotopov na úrovni územia európskeho významu, na úrovni chránených území národnej legislatívy (v národnom parku, resp. chránenej krajinnej oblasti), na národnej úrovni, či v rámci biografických regiónov. Komplexnosť a veľký štatistický súbor dát poskytuje priestor pre ich tvorivé využitie pre rôzne analýzy, plánovanie a vyhodnocovanie.

admin

 

Kunka žltobruchá (Bombina variegata)

Kunka žltobruchá je druh pomerne silne závislý na vodnom prostredí. Preto ju môžeme vidieť, mimo obdobia zimného spánku, len vo vode alebo na okolitých vlhkých lúkach. Preferuje nezatienené slnečné stojaté vody s hĺbkou od 7 do 40 cm. Foto: Ing. Martina Vlasáková

Kunka žltobruchá portrét

Kunka žltobruchá má schopnosť sa prispôsobiť svojou farbou, farbe miesta výskytu. Je to podhorský, až horský druh žaby, ktorý obýva nadmorské výšky cca od 350 do 800 m n. m. Foto: Ing. Martina Vlasáková

Kunka žltobruchá má pestro zafarbené brucho, prsné a stehenné škvrny sú navzájom prepojené, pričom pestré škvrny na bruchu presahujú 50 % jeho plochy, čo je určovací znak oproti podobnej príbuznej kunke červenobruchej (Bombina bombina).

Kunka žltobruchá má pestro zafarbené brucho, prsné a stehenné škvrny sú navzájom prepojené, pričom pestré škvrny na bruchu presahujú 50 % jeho plochy, čo je určovací znak oproti podobnej príbuznej kunke červenobruchej (Bombina bombina). Foto: Ing. Martina Vlasáková

Skokan hnedý – po prebudení pripravení na párenie. Prebúdza sa v marci až apríli (podľa nadmorskej výšky) a krátko na to sa pári. Hromadne tiahne zo zimoviska na miesto rozmnožovania, preto patrí medzi druhy silne ohrozované automobilovou cestnou dopravou. Foto: Ing. Martina Vlasáková

Skokan hnedý – samičky kladú vajíčka vo veľkých neforemných zhlukoch, ktoré nikdy neprichytávajú k vodným rastlinám, ani k predmetom vo vode, ale ukladajú ich k sebe navzájom. Znášky teda nakoniec vytvárajú obvykle rozsiahle koláčovité útvary, zložené z desiatok, stoviek a výnimočne až tisícov znášok. Jednotlivé znášky nie je možné po krátkom čase od seba presne oddeliť a pri pokuse o uchopenie vybranej znášky do dlane s mierne roztiahnutými prstami sa znáška rozpadne a akoby pretečie medzi prstami.   Foto: Ing. Martina Vlasáková

Skokan štíhly (Rana dalmatina) – samice prichytávajú pomerne malé guľaté zhluky svojich vajíčok nepríliš pevne na dno, obvykle k vodným rastlinám. Každá znáška je kladená zvlášť a naviac priestorovo oddelene, preto sú zhluky osamotené v odstupe od ostatných znášok. Časté je, že znášky sú akokeby prebodnuté stzonkami vodných rastlín, ku ktorým boli predtým prichytené. Ak vezmeme znášku do dlane s mierne roztiahnutými prstami, zostane nám v ruke celá, bez poškodenia a bez tendencie rozpadať sa.

Skokan štíhly – samice prichytávajú pomerne malé guľaté zhluky svojich vajíčok nepríliš pevne na dno, obvykle k vodným rastlinám. Každá znáška je kladená zvlášť a naviac priestorovo oddelene, preto sú zhluky osamotené v odstupe od ostatných znášok. Časté je, že znášky sú akokeby prebodnuté stonkami vodných rastlín, ku ktorým boli predtým prichytené. Ak vezmeme znášku do dlane s mierne roztiahnutými prstami, zostane nám v ruke celá, bez poškodenia a bez tendencie rozpadať sa.   Foto: Ing. Martina Vlasáková

Vajíčka ropuchy zelenej sú uložené v úhľadných dlhých retiazkach, na dne plytkej až veľmi plytkej vody. Foto: Ing. Martina Vlasáková

Rosnička zelená (Hyla arborea) – celkom určite najpopulárnejší obojživelník. Hovorí sa jej aj „stromová žaba“, pretože mimo obdovia zimovania a párenia trávi táto žaba takmer celý čas na tzv. sprievodnej zeleni (kry a stromy), alebo je bežné ju vidieť na pálke, či trsti.

Rosnička zelená je celkom určite najpopulárnejší obojživelník. Hovorí sa jej aj „stromová žaba“, pretože mimo obdobia zimovania a párenia trávi táto žaba takmer celý čas na tzv. sprievodnej zeleni (kry a stromy), alebo je bežné ju vidieť na pálke, či trsti. Foto: Štefan Pčola

Mlok hrebenatý je náš najrozšírenejší druh mloka. Pri pohybe pod vodou, vyzerá ako miniatúra rozprávkového draka, po jeho vybratí z vody mu „hrebeň“ spľasol, nevidno ho. Foto: Ing. Martina Vlasáková

Mlok karpatský - obidve pohlavia majú na konci chvosta nápadné matne čierne „koncové vlákno“, ktoré má u samcov dĺžku 0,3 až 1,2 cm, u samíc je kratšie najviac 0,6 cm. Je to jeden z hlavných determinačných znakov tohto druhu.

Mlok karpatský – obidve pohlavia majú na konci chvosta nápadné matne čierne „koncové vlákno“, ktoré má u samcov dĺžku 0,3 až 1,2 cm, u samíc je kratšie najviac 0,6 cm. Je to jeden z hlavných determinačných znakov tohto druhu. Foto: Ing. Martina Vlasáková