Poloninské lúky znova zakvitli

Východné Karpaty zasahujú na územie Slovenska iba v jeho najvýchodnejšej časti, v rámci Bukovských vrchov v okrese Snina. Najcharakteristickejším prírodným fenoménom pre nich sú horské lúky nad hornou hranicou lesa – poloniny. Slovo „poloniny“ je ukrajinského pôvodu, od neho je odvodené pomenovanie tunajšieho národného parku. Poloninské lúky v Národnom parku Poloniny vznikli odlesnením horských hrebeňov počas tzv. valašskej kolonizácie v 14. až 16. storočí. Rusíni na nich pôvodne pásli ovce, neskôr i voly. Na pastvu a kosbu boli využívane do 70. – tych rokov 20. storočia. Tieto lúky sa stali známymi svojim druhovým bohatstvom a farebnou pestrosťou na vrchole leta, preto dostali názov „kvetnaté poloninské lúky“. Túto pestrosť vytvárajú predovšetkým východokarpatské druhy rastlín ako – klinček bradatý nakopený (Dianthus barbatus compactus), zvonček jedľový (Campanula abietina), fialka dácka (Viola dacica), hadomor ružový (Scorzonera rosea), mliečnik Sojakov (Tithymalus Sojakii) a ďalšie. Pozorný návštevník národného parku isto postrehol, že v tomto roku sú poloninské lúky, oproti predchádzajúcim, nádherne zakvitnuté. Je to dôsledok obnovného manažmentu, ktorý bol na nich realizovaný Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky z finančných zdrojov Švajčiarskeho a Nórskeho finančného mechanizmu a Nadácie pre ochranu biodiverzity Karpát pre dvomi rokmi. V rámci neho bola znižovaná expanzia druhov brusnice čučoriedkovej (Vaccinium myrtillus) a smlzu trsťovníkovitého (Calamagrostis arundinacea), ktoré potláčajú výskyt pôvodných východokarpatských druhov rastlín.

Východné Karpaty zasahujú na územie Slovenska iba v jeho najvýchodnejšej časti, v rámci Bukovských vrchov v okrese Snina.  Najcharakteristickejším prírodným fenoménom pre nich sú horské lúky nad hornou hranicou lesa – poloniny. Slovo „poloniny“ je ukrajinského pôvodu, od neho je odvodené pomenovanie tunajšieho národného parku.

Poloninské lúky v Národnom parku Poloniny vznikli odlesnením horských hrebeňov počas tzv. valašskej kolonizácie v 14. až 16. storočí. Rusíni na nich pôvodne pásli ovce, neskôr i voly. Na pastvu a kosbu boli využívane do 70. – tych rokov 20. storočia.

Tieto lúky sa stali známymi svojim druhovým bohatstvom a farebnou pestrosťou na vrchole leta, preto dostali názov „kvetnaté poloninské lúky“. Túto pestrosť vytvárajú predovšetkým východokarpatské druhy rastlín ako – klinček nakopený (Dianthus compactus), zvonček jedľový (Campanula abietina), fialka dácka (Viola dacica), hadomor ružový (Scorzonera rosea), mliečnik Sojakov (Euphorbia sojakii) a ďalšie. Väčšinou sa jedná o druhy (existuje viacero výnimiek), ktoré odlišujú Východné Karpaty od Západných, no vyskytujú sa nielen vo Východných a Južných Karpatoch, ale napr. i na Balkáne, či v Alpách alebo Apeninách, pričom sa nevyskytujú v Západných Karpatoch.

Pozorný návštevník národného parku isto postrehol, že v tomto roku sú poloninské lúky, oproti predchádzajúcim, nádherne zakvitnuté. Je to dôsledok obnovného manažmentu, ktorý bol na nich realizovaný Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky z finančných zdrojov Švajčiarskeho a Nórskeho finančného mechanizmu a Nadácie pre ochranu biodiverzity Karpát pre dvomi rokmi. V rámci neho bola znižovaná expanzia druhov brusnice čučoriedkovej (Vaccinium myrtillus) a smlzu trsťovníkovitého (Calamagrostis arundinacea), ktoré potláčajú výskyt pôvodných východokarpatských druhov rastlín.

Text a foto: Ing. Miroslav Buraľ