Pre najmenších

Pozývame vás všetkých, obzvlášť deti a rodičov, zažiť spoločné nové dobrodružstvo rysa Štetinky z Bieščadského národného parku, ktorý navštívi Národný park Poloniny na Slovensku a spriatelí sa tu s vĺčkom Ňufáčikom. Autorom rozprávky je Krystian Tyrański, ilustroval ju Lesław Kostulski. Príbeh dobrodružstva rysa Štetinky (poľsky Pędzelek) a vĺčka Ňufáčika (poľsky Nosek) vznikol v rámci projektu s názvom „O prírode Bieščadského národného parku na internete“, ktorý bol financovaný Krajským fondom pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo v Rzeszowe.

Slovníček:

Kremenec – miesto stretu troch hraníc

Na vrchole Kremenca (Kremenaros) sa stretávajú hranice Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Chránené územia týchto troch krajín sú súčasťou medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, ktorá bola zriadená v roku 1992 v rámci programu UNESCO Človek a biosféra (MaB).

Karpatské pralesy

V poľsko-slovensko-ukrajinskom pohraničí sa vyskytujú najcennejšie komplexy starých jedľovo-bukových lesov v Európe známe ako karpatské pralesy. Tie, ktoré sa nachádzajú na Slovensku a Ukrajine, boli zapísané do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. V súčasnosti sa pracuje na tom, aby do zoznamu boli zapísané tiež bukové pralesy Bieščadského národného parku.

Rys ostrovid

Rys je symbolom poľského Bieščadského národného parku. Táto divá mačkovitá šelma sa vyskytuje výlučne v rozsiahlych lesných komplexoch. Karpatské pralesy mu preto poskytujú dokonalé miesto úkrytu a dostatok potravy. Rysy sú samotári a o mladé rysíčatá sa stará iba matka.

Vlk

Vlk je symbolom slovenského Národného parku Poloniny. Vlci žijú v rodinných skupinách, ktoré nazývame svorky, tvorí ich alfa pár a skupina vo veľkosti troch až dvadsiatich jedincov. Spoločne lovia a vychovávajú mláďatá. Štátne hranice nie sú pre nich prekážkou. Majú vlastné hranice medzi svojimi teritóriami, ktoré označujú trusom a močom.

Salamandra škvrnitá

Salamandra škvrnitá je symbolom ukrajinského Užanského národného prírodného parku. Tento najväčší európsky obojživelník má rád horské vlhké bukové lesy. Jeho skrýšami sú pukliny v starých, prehnitých stromov, vývraty a nory pod koreňmi stromov. Rozmnožuje sa v potokoch, v ktorých je čistá voda bohatá na kyslík.

Bocian čierny

Bocian čierny sa na rozdiel od bociana bieleho vyhýba kontaktu s ľuďmi a cíti sa dobre v horách. Stavia si hniezda v lese, na stromoch, najradšej v blízkosti potokov. Jeho potravou sú hlavne ryby, obojživelníky, hmyz a drobné cicavce. Zimu trávi v Afrike, rovnako ako jeho „biely bratranec“.

Čemerica purpurová

Čemerica purpurová kvitne na jar ešte prv, ako sa roztopí sneh. V Poľsku sa s ňou stretneme iba v Bieščadách, a to v okolí Jasła a Okrąglika.  Najradšej má južné, slovenské horské svahy, kde rastie na čistinkách a v riedkom bukovom lese.

Rys Štetinka_Výprava prieskumníkov z divočiny_rozprávka