Krkavec „Feri“ sa objavil pred dvoma týždňami v Brezovci, upozornil nás na neho miestny starosta. Ubytoval sa u pohostinných ľudí, a nedal sa už odohnať. Na gazdovstve im práve uhynula sliepka, tak mrcinu na chvíľu nechali na dvore, kým s ňou urobia poriadok. Feri sa ujal iniciatívy a sliepku s chuťou upratal do svojho škŕkajúceho brucha. Po krátkom čase začal robiť neplechu. Vyjedal psovi z misky krmivo, ten sa na neho s bázňou iba prizeral a zostal hladný. Pani domáca ho „pokrstila“ menom „Feri“, ktoré mu prischlo. Krkavca sme previezli a dočasne umiestnili v Chovnej stanici pri Správe Národného parku Poloniny v Stakčíne. Rumburak Feri bol označený krúžkom, takže sme vedeli, že je zjavne miláčikom nejakého majiteľa, ktorému chýba. Preto sme vyhlásili pátranie po jeho majiteľovi. Uverejnili sme správu na Facebooku s výzvou na zdieľanie a rozhodili informačné siete. https://www.facebook.com/NarodnyParkPoloniny/photos/pcb.1002287346801865/1002283013468965/?type=3&theater
Zatiaľ si krkavec užíval našu starostlivosť a pozornosť, a my sme si užívali jeho prítomnosť. Veľmi sme si ho obľúbili. Krkavec bol zvyknutý na človeka a jeho starostlivosť, nemal problém sa kŕmiť priamo z ruky človeka. Krkavec čierny je známy svojou zvedavosťou, učenlivosťou a inteligenciou. Je údajne inteligentnejší ako pes a dokonca sa jeho inteligencia prirovnáva úrovni 5 – 7 – ročného dieťaťa. Dokonca sú schopné artikulovať slová ľudskej reči a používať nástroje obdobne ako opice. Feri sa rád predvádzal a bola s ním zábava. Je to rodený cirkusant. Kto by si ho neobľúbil?
Počas obdobia dvoch týždňov bolo ticho. Ozval sa nám akurát chovateľ z Oravského Podzámku z miestnej sokoliarske skupiny, ktorému uletel krkavec pred pol rokom a stále je nezvestný. No údaje z jeho krúžku sa nezhodovali s údajmi na krúžku u „Feriho“. Rozuzlenie prípadu a pátrania priniesla až nedávno uverejnená reportáž redaktorky TV JOJ Jany Veľasovej https://www.facebook.com/velasovatvjoj/videos/2380104172253615/?v=2380104172253615 Vďaka tejto reportáži sa nám hneď nasledujúci deň ráno ozval majiteľ z Tibavy. Reportáž si pozrela jeho známa z Tatier a intuitívne ho kontaktovala, i keď nevedela o tom, že je v tej dobe stratený.
Keďže sa jedná o chránený druh živočícha národného významu, majiteľ musel pri prevzatí jedinca predložiť doklady preukazujúce pôvod exempláru a príslušné povolenia. Krkavec mal v tele zavedený čip. Kontrola vo veterinárnej ambulancii MVDr. Vladislava Juška preukázala, že údaje z čipu v tele krkavca sa zhodujú s údajmi v papieroch, ktoré predložil majiteľ. To, že mu krkavec patrí bolo zjavné aj pri ich vrúcnom zvítaní, z ktorého bolo jasné, že k sebe nerozlučne patria.
Pretože určovanie pohlavia u vtákov je komplikované, a nebol ani dôvod ho presne určiť, napokon sa ukázalo, že krkavec je samica Pepina, pôvodom z Čiech. V Tibave ju majiteľ chová vo voliére a necháva ju lietať „navoľno“. Pravidelne absolvujú prechádzky, počas ktorých sa pán vezie na štvorkolke, popri ňom jeho pes a sprevádza ich krkavec Pepina. Keď Pepina nevládze posadí sa psovi na chrbát a vezie sa na ňom. Občas sa stane, že zatúži po kontakte s jedincami svojho druhu a pripojí sa k divým krkavcom. No doteraz sa vždy vrátila. V našom prípade tentoraz stratila orientáciu a zablúdila do 25 km vzdušnou čiarou vzdialeného Brezovca. Jej putovanie z Tibavy do Brezovca trvalo zhruba týždeň. A to už začal náš príbeh, ktorý po troch týždňoch skončil šťastným koncom.
Zuzana Bartušová