Fľaše. Plastové. Sklenené. Tašky. Igelitové. Konzervy. Hrdzavé. Vedrá. Nepotrebné. Plechovky. Od hocičoho… Rozhádzané. Zanechané. Odfúknuté. Zabudnuté. Pohoršujúce. Zahanbujúce. Prekvapujúce. Znepríjemňujúce. Viem, pohľad všetkým dobre známy. Aké neskutočne ťažké je vychovávať a meniť myslenie ľudí….

Ale prosím, nevzdávajme to. Zvlášť v tomto období, keď sa zatvorili brány škôl, obchodov, úradov….a my všetci sme sa na chvíľu stíšili. A častejšie obúvame túlavé topánky, aby sme vyvetrali myšlienky, nabili baterky a s úžasom malej Alenky vo veľkej krajine divov pozorovali ako príroda „zjarnieva“.

Je to naša hostiteľka/kamarátka/súputníčka/darkyňa/liečiteľka/nabíjačka/múza/učiteľka/milenka/umelkyňa… je to naša Matka. Preto si vezmime na potulky obľúbenými lokalitami vo svojom okolí vrece, rukavice a vyzbierajme odpadky, ktoré nám budú „stáť v ceste“. Každý z nás aspoň jedno vrece. Len tak. Pre radosť z dobrého skutku. Z lásky k prírode. Z úcty k zemi. K spolupatričnosti ku krajine, v ktorej žijeme. Ja už jedno vrece vyzbierané mám. Kto bude ďalší? Pošlite fotografiu na náš správovský Facebook s uvedením lokality – inšpirujme ďalších dobrovoľníkov a zastavme ľahkovážnych a necitlivých spoluobyvateľov v ich nedôstojnom správaní. A spolu pomôžme svetu skrásnieť!

P.S.: „Nikto nerobí väčšiu chybu ako ten, kto nerobí nič v presvedčení, že to málo, čo urobiť môže, je bezvýznamné.“(Edmund Burke)

ib