Zoznámte sa s chránenou valdštejnkou kuklíkovitou

Zoznámte sa s chránenou valdštejnkou kuklíkovitou

Medzi veľmi vzácne druhy flóry na východnom Slovensku patrí  valdštejnka kuklíkovitá (Waldsteinia geoides), čeľaď Rosacea – ružovité. Je to chránený druh národného významu, zahrnutý v Prílohe č. 5 Vyhlášky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva Zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Spoločenská hodnota druhu predstavuje 23 Eur/jedinec. Je to karpatsko – balkánsky (kaukazský) druh. Na lokalitách v územnej pôsobnosti Správy NP Poloniny  prebieha severná hranica jeho rozšírenia. Areál druhu sa vyskytuje v juhovýchodnej časti Strednej Európy, odkiaľ zasahuje do južnej časti Bulharska, na Ukrajinu a oblasti Kaukazu.

Na Slovensku je tento druh rozšírený v pahorkatinách a v horskom pásme celého stredného a južného Slovenska (optimum je Ipeľsko-rimavská brázda a Slovenský kras), zriedkavejšie v Podunajskej a Východoslovenskej nížine, na východnom Slovensku je vzácnejší. V obvode východobeskydskej flóry v okrese Nízke Beskydy (juhovýchodná časť’) sa vyskytuje roztrúsene až ojedinele. Rozsiahlejší výskyt druhu bol zaznamenaný vo východnej časti južného okraju Vihorlatu (Jovsa a Hlivištia). Ďalších lokalít je už len zopár. V literatúre sa uvádzajú tieto lokality: dolina Iľovnice pri Adidovciach a dolina Zubenského potoka pri Zubnom (tu bol druh prvý krát objavený v rámci Nízkych Beskýd v r. 1975), okolie Humenného (doliny pravobrežných prítokov Laborca medzi Zbudským Dlhým a Humenným), dolina Brusného potoka pri Zubnom (medzi Zubným a Vyšným Hrušovom). V okrese Snina v územnej pôsobnosti správy NP Poloniny sa vyskytujú iba dve známe lokality výskytu: Buková dolina pri Belej nad Cirochou (pravobrežné prítoky Cirochy medzi Belou a Dlhým nad Cirochou) a na juhozápadných svahoch kopca Hradisko medzi Sninou a Pčoliným v údolí Pčolinky. Predstavuje tu významný a charakteristický druh humóznejších okrajov a úpätí svahov hrabových lesov.

Je to druh charakteristický pre oblasti s vápencovým podložím, na flyšových sedimentoch sa vyskytuje na vápnitých pieskovcoch a ílovcoch s prevahou slieňovcov (so zvýšeným obsahom vápnika). Rastie vo svetlejších lesoch a húštinách, na krovitých stráňach, na skalách, tiež na stabilizovaných sutinách. Vo vápencových územiach je konštantným druhom takmer všetkých lesných spoločenstiev na balvanitom podklade, medzi ktorým je nahromadené dobre rozložené opadané lístie. Kvitne od polovice marca do začiatku mája.

Výskyt druhu na flyšoch východného Slovenska je zaujímavý z fytogeografického hľadiska, pretože ide o reliktné stanovištia valdštejnky kuklíkovej v špecifických podmienkach Nízkych Beskýd. V priebehu poľadovej doby (holocénu) sa vegetácia v strednej Európe vyvíjala, jej charakter ovplyvňovali výkyvy klímy a vývoj ľudskej kultúry, s čím súvisí začiatok vplyvu človeka na prírodu. Vývoj flóry v strednej Európe objasňuje teória vegetačných pásov.

Pri veľkých klimatických zmenách vegetácia viazaná na určitú klímu ustupovala. Časť odolnejších druhov sa mohla ešte dlho udržiavať na extrémnych stanovištiach, nesúcich podobné črty ako pôvodná klíma. Tieto stanovištia, resp. rastlinné spoločenstvá nazývame reliktné. Relikty predstavujú zvyšky niekdajšieho širšieho rozšírenia taxónov (druhov) dávnejších dôb.

To sa stalo v prípade valdštejnky kuklíkovej počas vývoja flóry v strednej Európe v priebehu poľadovej doby (holocén) v období subatlantiku (750 rokov pred n. l. do 600 rokov pred n.), kedy došlo k výraznejšiemu ochladeniu podnebia a zvýšeniu zrážok. Celkove bolo u nás v tej dobe chladnejšie a vlhkejšie. Vďaka zmene klímy dostali príležitosť druhy náročné na vlhkosť: hlavne buk lesný (Fagus sylvatica) a jedľa biela (Abies alba), z ďalších brest horský (Ulmus glabra) a javor horský (Acer pseudoplatanus). V tom čase prebiehala tzv. „buková fáza“, postupné šírenie buka, jedle a neskôr hrabu na úkor zmiešaných dúbrav a smrečín, ktoré dovtedy na území výhradne dominovali. Tak na našom území dovtedy dominujúce teplomilné druhy drevín (lieska, dub, lipa, jaseň, javor poľný, brest väzový, slivka trnková, svíb krvavý, atď.) a bylín v ich podraste s miernymi nárokmi na vlhkosť postupne vytláčali a nahradzovali mezofilné (stredne náročné na teplotu) druhy drevín (buk, jedľa, brest horský, javor horský, atď.) a bylín v podraste náročné na vlhkosť.  Lokalita s valdštejnkou  predstavuje pozostatok takéhoto rastlinného spoločenstva pôvodom z teplejších a suchších období, ktorý bol vytlačený a zachoval sa dodnes ako reliktné stanovište výskytu druhu.

Lokality valdštejnky kuklíkovitej na severovýchode Slovenska predstavujú pozoruhodné lokality, pretože tu druh rastie na flyšovom a andezitovom podklade, kým inde na väčšine územia Slovenska rastie na vápencových územiach. Na lokalite v údolí Pčolinky rastie v okrajových kriačinách liesky spolu s ďalšími pozoruhodnými druhmi ako je drieň obyčajný (Cornus mas) a pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis). Drieň obyčajný tu rastie hojne a na tomto mieste predstavuje najsevernejšiu lokalitu svojho rozšírenia na severovýchodnom Slovensku. V rámci budovania siete maloplošných chránených území bol už v r. 1982 predložený návrh na územnú ochranu lokality s fytogeograficky dôležitým výskytom tohto významného karpatsko-balkánskeho druhu. Návrh bol predložený vtedajšiemu orgánu štátnej ochrany prírody – Krajskému stredisku štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove. Bohužiaľ, maloplošné chránené územie nebolo vyhlásené, nepriaznivé okolnosti tomu nepriali. Avšak v súčasnosti ochranu valdštejnky kuklíkovitej adekvátne zabezpečuje § 34 zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a podrobnosti o druhovej ochrane ustanovuje príslušný všeobecne záväzný právny MŽP SR, t. j. Vyhláška č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Stav populácie druhu v rámci svojej činnosti pravidelne pozorne sleduje a dokumentuje botanik Správy NP Poloniny Ing. Miroslav Buraľ.  

Text: Admin

Foto: Ing. Miroslav Buraľ

Zdroje:

Zahradníková, K. 1992: Waldsteinia Willd. In Bertová, L. (ed). Flóra Slovenska IV/3. Veda, Bratislava. p. 131–137.(taktiež kresba druhu)

Dostál, Ľ., Vazár, M., 1978: Poznámky k rozšíreniu a ochrane Hacquetia epipactis (Scop.) DC a Waldsteinia geoides Willd. na východnom Slovensku. Československá ochrana prírody, 18:7 – 15. Bratislava.

Dostál, Ľ., 1982: Lokalita Waldsteinia geoides Willd. v Bukovských vrchoch pod ochranu. Acta Rer. Natur. Mus. Nat. Slov., Bratislava. Vol. XXVIII: 29 – 33.