V rámci starostlivosti o chránené územia zabezpečuje Štátna ochrana prírody SR, v kompetenciách územných pôsobností svojich útvarov, ochranu prirodzeného druhového zloženia ekosystémov reguláciou výskytu nepôvodných a inváznych druhov rastlín.

Pojem invázia, invázny je odvodené z latinského slova „invado“ (-ere, -vasi, -vasum) a znamená – vtrhnúť, vpadnúť, násilne vstupovať.

Invázny druh rastliny je nepôvodný druh s výskytom mimo svoj prirodzený areál, ktorý sa na územie Slovenska dostal buď náhodne (napr. dopravou, rozvojom cestovného ruchu), ale často i zámerne (najčastejšie neuváženým pestovaním). Tento druh sa v novom území správa invázne, nekontrolovateľne sa šíri a spôsobuje výrazné zmeny v zložení a zastúpení pôvodných ekosystémov. Invázny druh postupne vytvára veľkoplošné porasty typické nízkou druhovou diverzitou a pôsobí vysoko konkurenčne pre domáce druhy rastlín. Hlavné riziká a dôsledky šírenia inváznych druhov rastlín sú tri – environmentálne, zdravotné a ekonomické.

Zoznam inváznych druhov rastlín na Slovensku a spôsoby ich odstraňovania sú uvedené v prílohe č. 2a Vyhlášky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Jedným zo siedmych druhov uvedených v legislatíve je boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum).

Boľševník obrovský z čeľade mrkvovité (Apiaceae) bol do Európy zavlečený z Kaukazu a priľahlých oblastí ako dekoratívna okrasná rastlina, ktorá sa vysádzala v turisticky atraktívnych územiach, či ako súčasť verejnej zelene v mestských parkoch. Zaraďuje sa medzi vôbec najnebezpečnejšie invázne druhy na slovenskom území. Pestovať sa prestal v polovici dvadsiateho storočia, ale invázia boľševníka obrovského už v tom čase zasiahla väčšinu Európy. Ako s veľmi vážnym problémom sa s ňou stretáva aj Česko, Nemecko, južné a západné Poľsko, Švajčiarsko, krajiny Beneluxu, východ a sever Francúzska, Anglicko a Dánsko. Mimo Európskeho kontinentu sa invázia odohráva aj v Severnej Amerike.

Za zdravotné riziká a dôsledky označujeme u týchto rastlín tie, ktoré zapríčiňujú rôzne ochorenia človeka. Z tohto hľadiska boľševník obrovský spôsobuje pri kontakte najmä kožné poranenia (popáleniny). Sú vyvolané účinkom uvoľnenej bunkovej šťavy obsahujúcej fotoaktívne furokumaríny. Ich účinok sa prejavuje najmä vtedy, ak je koža vystavená slnečnému žiareniu, čím vznikajú páliace zapálené plochy, neskôr až pľuzgiere. Dlhodobejší kontakt s touto rastlinou môže tiež vyvolávať bolesti hlavy, zvýšenú teplotu, slabosť a zimnicu. U precitlivených osôb môžu poškodené časti rastliny vyvolať slzenie, pálenie nosnej a ústnej dutiny. Opuchy dýchacích slizníc môžu zapríčiniť aj smrť. Takéto prípady boli zaznamenané vo svete v súvislosti s deťmi. V oblastiach výskytu boľševníka je veľmi dôležité dávať pozor na deti, pretože duté byle rastliny ich môžu zvádzať k hrám a výrobe rôznych napodobenín ďalekohľadov a fúkačiek, čo môže viesť k minimálne dočasnému znetvoreniu tváre, o riziku vážneho poškodenia zraku nehovoriac.

Je nutné uvedomiť si, že prvotný kontakt s rastlinou a jej šťavami je bezbolestný, takže napr. deti sa s ňou môžu hrať aj niekoľko hodín, aby si vôbec uvedomili, akú škodu si tým spôsobujú. Fototoxické reakcie, ktoré sú príčinou následných problémov, sa aktivujú obvykle po 15 minútach osvetlenia (závisí však na intenzite svetla a jeho zložení). Zápalové zranenia sa objavujú po cca 24 hodinách v rozsahu, ktorý je závislý od množstva štiav, ktorými bol človek znečistený, dĺžky ich pôsobenia a obranyschopnosti poškodeného; sú veľmi bolestivé a veľmi ťažko sa hoja. Účinok rastlinných štiav ďalej zvyšujú teplo a vlhkosť. Ich pozostatky, ako sú pigmentácia a jazvy, zostávajú viditeľné prinajmenšom celé mesiace, niekedy sa objavujú dlhodobejšie následky v podobe vyššej citlivosti poranených miest na UV žiarenie (trvajú až niekoľko rokov). Podľa niektorých dermatológov môžu byť dlhodobým následkom občasné vyrážky (často iniciované slnečným žiarením).

U obzvlášť citlivých jedincov môžu už samotné výpary z väčšieho množstva pokosených rastlín vyvolať pálenie v krku, závraty, nevoľnosť a slzenie. U týchto ľudí tiež k vzniku zápalu môže stačiť dotyk neporaneného listu. Najnebezpečnejšia je táto rastlina v mesiaci jún, kedy má najvyšší obsah spomínaných furokumarínov.  Boľševník obrovský vyvolávajú u ľudí s alergickými ochoreniami aj peľové alergie.

Boľševník obrovský je rastlina impozantného vzrastu, v stredoeurópskych podmienkach dorastá 2 – 4, niekedy až 5 metrov výšky. Ide o dvoj- až viacročnú rastlinu, ktorá v prvom roku klíči zo semena spravidla už v polovici februára (niekedy aj skôr), vytvára len listy a zhromažďuje zásoby v mohutnom koreni. Druhý až piaty rok (ale možno aj neskôr – smerodajné je, za ako dlho sa rastline podarí zabezpečiť zásoby) vytvorí listovú ružicu a vyženie mohutnú kvetnú byľ so súkvetím. Byľ je dutá a naružovalo až fialovo škvrnitá, pri najväčších exemplároch sa jej priemer môže blížiť až k 10 cm. Dolné listy dosahujú dĺžku skoro 2 m. Obrovské súkvetie tvoria nápadné, až vyše 50 cm v priemere veľké (údajne bolo zaznamenané súkvetie až cez 1 m v priemere), zložené okolíky s 30 – 60 až 150 okolíčkami. Korunné lupienky sú biele, nažltlé, zriedkavo červenkasté. Kvitne od júna do augusta. Plody sú hrubo rebernaté holé alebo chlpaté dvojnažky, ktoré dozrievajú v auguste a neskôr. Na jednej rastline sa môže vytvoriť až 100 000 semien. Je zaujímavé, že v oblastiach, ktoré sa považujú za jeho pôvodný areál, dorastá boľševník obrovský zhruba do 1,5 metra a nie je ani zďaleka tak agresívny. Je však potrebné podotknúť, že rastliny rastúce v predpokladaných oblastiach pôvodu sú podstatne odlišné aj pokiaľ ide o génovú výbavu, čo bolo zrejme spôsobené rozličným krížením a tiež účelovou selekciou v priebehu šírenia a pestovania druhu v okrasných a botanických záhradách a následnom splaňovaní. Boľševník obrovský je monokarpická (iba raz plodiaca) rastlina, ktorá po vytvorení semien uhynie. Nekvitnúce rastliny hynú začiatkom jesene. Plody sa tvoria na 2 – 3 ročných rastlinách. Semená vyklíčia až na jar v nasledujúcom roku, ale značný počet vyklíčených rastlín odumiera. Ešte nezrelé zelené plody sú schopné dozrieť aj na odseknutých súplodiach a za vhodných podmienok semená vyklíčia! Na jar sa rastlina obnovuje z dužnatej časti koreňa. Ako typický hemikryptofyt má obnovovacie púčiky pod povrchom pôdy, kde prežijú až 4 roky, pričom každoročne vytvárajú výhonky, ktoré sú stále väčšie, až kým rastlina opätovne nezakvitne.

Boľševník obrovský, ktorý sa vymkol spod kontroly na Ukrajine, oblasť medzi Malyj Bereznyj a Užhorodom. Tieto rastliny už uhynuli, ale každá z nich si zabezpečila početné potomstvo v podobe až 100 000 semien na jednu rastlinu, keďže im v tom nikto nezabránil.

Ako invazívna rastlina osídľuje boľševník obrovský takmer všetky stanovištia. Šíri sa pozdĺž ciest a vodných tokov. Obvykle najskôr ovládne ruderálne stanovisko, s podporou takto vzniknutých ohnísk sa potom začne šíriť aj na vlhké a na živiny bohaté stanovište v okolí, odkiaľ postupne vytlačí konkurenčne silné byliny. Využíva k tomu fakt, že jeho semená vyklíčia veľmi skoro na jar, rýchle prerastú väčšinu rastlín a vytvoria zákryv, ktorý mu poskytuje veľkú výhodu. Časom dôjde obvykle k vytvoreniu súvislého porastu, ktorý môže pohltiť 80 % všetkého slnečného žiarenia a celkom znemožniť ostatným rastlinám rast. Mortalita vyrastených rastlín je pred vysemenením malá, pretože je pre väčšinu bylinožravcov aj parazitov nestráviteľná (nepožívateľná). Jeho porast vytvára prostredie nevhodné pre rast väčšiny rastlín, vrátane semenáčov stromov a predstavuje zdravotné riziko pre zvieratá aj človeka.

Ak ovládne boľševník obrovský nejaký priestor, nemožno dosť dobre predpokladať, že by sa ho príroda v dohľadnom čase sama zbavila a k jeho vytlačeniu je potrebný ľudský zásah. Prirodzené šírenie zaisťujú semená roznášané vetrom a tečúcou vodou, ďalej majú význam aj semená zachytené na divožijúcej zveri či pneumatikách. Semená boľševníka obrovského sa dokážu udržať na vodnej hladine až 3 dni, kým nasiaknu vodou a potopia sa. Pri predpokladanej rýchlosti toku 0,1 m. s-1 môžu byť transportované vodou do vzdialenosti cca 10 km. Rýchlosť šírenia je v globálnom aj regionálnom meradle porovnateľná s najnebezpečnejšími inváznymi druhmi, v závislosti na podmienkach môže dochádzať ku každoročnému posunu hranice plochy zarastenej boľševníkom až o desiatky metrov.

admin

Rozšírenie boľševníka obrovského na Slovensku. Zdroj: Cvachová A., Gojdičová E., 2008: Usmernenie na odstraňovanie inváznych druhov rastlín, ŠOP SR, Banská Bystrica, 68 pp.