Potulky Národnou prírodnou rezerváciou Pľaša

Národná prírodná rezervácia (NPR) Pľaša je vyhlásená na ochranu pôvodného zachovalého komplexu lesných porastov pralesovitého charakteru s výskytom buka a prímesou javora, bresta a jaseňa na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Územie je pod vplyvom vlhkejšej klímy od severu. Bola vyhlásená v roku 1967 a posledná novelizácia vyhlasovacieho predpisu bola v roku 1988 Výnosom č. 1160/1988-32 z 30. júna 1988 Ministerstvom kultúry SSR.

NPR Pľaša má výmeru 110,80 ha. Nachádza sa v katastrálnom území bývalej obce Ruské (v súčasnosti k. ú. Stakčín) v nadmorskej výške 880 – 1163 m n. m.. Pôvodné prirodzené lesné porasty buka s prímesou javora horského, brestu horského a jaseňa štíhleho zaberajú najvyššie podhrebeňové svahy pod slovensko – poľským pohraničným hrebeňom a okolie kóty Pľaša (1 162,8 m n.m.). Na samotnom vrchole Pľaše sú bývalé obhospodarované lúky,  rovnako sa lúky vyskytujú v okolí vrchu Kurników Beskid (1 037m n. m.), miestnymi obyvateľmi  nazývané „lúky na Šalniku“. Tu sa zároveň nachádza západná hranica rezervácie. Jedná sa o ďalší poklad skrývajúci sa v národnej prírodnej rezervácii, keďže sa jedná o poloninské lúky s východokarpatskými a východokarpatsko-balkánsko-východoalpskými prvkami viazanými na lúčne stanovištia bezlesia. Sú to druhy flóry tzv. dáckeho mikroelementu, ktoré sa na Slovensko rozšírili z východu vďaka rozširovaniu zón horského bezlesia  počas expanzie pastierstva v období valašskej kolonizácie v 15. – 17. storočí. Títo „migranti“ z východu v Bukovských vrchoch často dosahujú svoju západnú hranicu rozšírenia a nerastú už na Slovensku nikde inde.  Letnú atmosféru NPR Pľaša zachytáva zopár predstaviteľov týchto poloninských klenotov v nasledujúcej fotogalérii.

V NPR Pľaša dominujú bukové a bukovo-jedľové kvetnaté lesy, v nepatrnom zastúpení pri vrchole sa vyskytujú aj javorovo- -bukové horské lesy a na spodnom okraji zase lipovo-javorové sutinové lesy.

Z hľadiska drevinového zloženia je dominantným druhom buk lesný, ktorý je dopĺňaný predovšetkým javorom horským, iba vtrúsene sa vyskytujú aj brest horský, jaseň štíhly, javor mliečny a jedľa biela. Na rozsiahlejší výskyt bresta v minulosti môže poukazovať pomenovanie Brestového potoka, ktorý tu pramení.  Flyšové podložie na strmých svahoch vytvorilo špecifické pôdne prostredie, v dôsledku ktorého majú bukové pralesy rozdielne podmienky a  špecifickú štruktúru v porovnaní napr. s bukovými pralesmi v centrálnych Karpatoch. Buky sú staré , ale na skalnatých veľmi členitých svahoch svojimi rozmermi vytvárajú dojem mladých porastov. Poloha na rozhraní Západných a Východných Karpát sa prejavuje v obohatení bylinnej zložky pralesa  o niektoré východokarpatské prvky flóry, akým je napríklad čemerica purpurová. V pralese je vysoká diverzita húb a nižších rastlín. Buk lesný a javor horský dosahujú svoj fyzický vek, odumreté hrubé mŕtve drevo a hrubé stromy nájdeme práve z týchto dvoch drevín.

Menej známa lokalita pralesa Pľaša je spolu s ďalšími pralesmi na hrebeni Bukovských vrchov súčasťou multilaterálnej série lokalít karpatských bukových pralesov a starých bukových lesov Európy, ktoré boli v roku 2007 zaradené do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Zároveň patrí do lokality SKUEV0229Bukovské vrchy, ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Okrajom pralesovej lokality, zároveň okrajom prírodnej rezervácie a slovensko-poľskou hranicou po hlavnom karpatskom hrebeni prebieha značená  červená turistická trasa, takže možno do pralesa aspoň z jeho okraja nahliadnuť.  Na poľskej strane sa pozdĺž územia NPR Pľaša nachádza Ciśniańsko-Wetliński Park Krajobrazowy (režimom ochrany porovnateľný s našimi chránenými krajinnými oblastiami). Takže časť tunajších poloninských lúk sa nachádza sčasti aj na poľskom území. I z turistického chodníka možno prejdením trasy po turistickom chodníku zazrieť množstvo rastlinných druhov, ideálne je sa tadiaľto prejsť v období ich kvitnutia v mesiacoch jún – august. Keď tu prídete v tom správnom čase, môžete sa „zabávať“ určovaním rastlinných druhov okolo ktorých prejdete. Tak ako to počas svojich mladických ciest urobil v súčasnosti RNDr. Miroslav Dvorský, Ph.D. z Botanického ústavu AV ČR v meste Třeboň. Lúky NPR Pľaša ho svojou flórou tak očarili, že o tom napísal článok na serveri Botany.cz https://botany.cz/cs/plasa/. Na hrebení Pľaše dňa 16. 6. 2009 zaznamenal počas pohybu na lúkach pozdĺž NPR Pľaša 75 druhov rastlín (samozrejme bez nároku na úplnosť a svojim odborným okom). Trasu si môžete spolu s ním prejsť virtuálne, text článku je názorne obohatený fotografiami rastlín. V tomto období (fotografie z nasledujúcej galérie sú z minulého týždňa a cez víkend znova trochu nasnežilo) sa vo svojich najvyšších častiach príroda NPR Pľaša stále pomaly zobúdza a spanilo odhŕňa bielu perinu, z flóry tu opatrne  rašia zatiaľ len štiav a deväťsil. Posledné fliačiky snehu sa tu obvykle držia až do konca apríla.

Pôvodný názov vrchu Pľaša údajne pochádza z valašského (rumunského) slova „Pleš“ a znamená lysý (holý). Vrch Pľaša ponúka zaujímavý panoramatický kruhový výhľad na okolie. Môžeme odtiaľ pozorovať slovenské hory v diaľavách: ladné krivky Bukovských vrchov, Runiansku kotlinu s obcou Runina, lúky na Ďurkovci, ďalej Vihorlatské vrchy, Slanské vrchy a poľské Bieščady (Bieszczady). S lepším technickým vybavením  môžeme sledovať dianie na Polonine Wetlinskej na chate Puchatka. Alebo si môžeme počkať na romantický západ Slnka. Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a vrch Nízkych Tatier – Kráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.).

 

 

V okolí vrcholu Pľaše možno okrem pieskovcových vrstiev vystupujúcich na povrch reprezentujúcich  cisnianske vrstvy Dulianksej geologickej jednotky flyšového pásma, pozorovať aj zákopy z obdobia 2. svetovej vojny a nájsť pozostatky z prebiehajúcich  bojov.

Pre entuziastických botanikov, ktorí chcú putovať po stopách Miroslav Dvorského poloninskými lúkami NPR Pľaša  s botanickým kľúčom v rukách zoznam  75 druhov druhov zaznamenaných na hrebení Pľaše dňa 16. 6. 2009 (bez nároku na úplnosť a postačujúce pre začiatky botanického rozhľadu):

AAconitum sp., Achillea millefolium, Allium victorialis, Anthoxanthum odoratum, Aposeris foetida, Arrhenatherum elatius, Astrantia major, Athyrium filix-femina

BBriza media

C –  Calamagrostis arundinacea, Campanula abietina, Campanula glomerata, Cardaminopsis halleri, Carex brizoides, Carex pallescens, Carlina acaulis, Cicerbita alpina, Cirsium palustre, Cirsium rivale, Cirsium waldsteinii
DDactylis cf. Polygama, Deschampsia cespitosa, Dianthus compactus, Doronicum austriacum
EEquisetum sylvaticum
FFagus sylvatica, Festuca rubra, Fragaria vesca
GGentiana asclepiadea, Gymnadenia conopsea
H Hieracium aurantiacum, Homogyne alpina, Hypericum maculatum, Hypochaeris uniflora
CHChaerophyllum hirsutum
L Leontodon hispidus, Leucanthemum vulgare agg., Leucanthemum waldsteinii, Lotus corniculatus, Luzula luzuloides, Luzula sylvatica
MMelampyrum sylvaticum, Myosotis palustris agg.
NNardus stricta
PPhleum rhaeticum, Phyteuma spicatum, Platanthera bifolia, Poa chaixii, Polygala vulgaris, Polygonatum verticillatum, Potentilla erecta, Pseudorchis albida
RRanunculus platanifolius, Ranunculus polyanthemos, Rubus idaeus, Rumex alpinus, Rumex arifolius

SScorzonera rosea, Silene dioica, Silene vulgaris, Solidago virgaurea, Stellaria alsine, Stellaria nemorum
T Tanacetum clusii, Tephroseris papposa, Thymus cf. Pulegioides, Tozzia carpathica, Traunsteinera globosa, Trientalis europaea, Trifolium medium
VVaccinium myrtillus, Vaccinium vitis-idaea, Veratrum album subsp. Lobelianum, Veronica chamaedrys, Viola dacica

Text: Zuzana Bartušová

Foto: všetky fotogalérie Marek Staško & archív NP Poloniny (letná flóra poloninských lúk, lesné biotopy)