Po stopách raritnej Arpádovej línie v Uliči

23. októbra 2020

Po stopách Arpádovej línie Vás prevedie značený turistický chodník. Trasu lemujú betónové protitankové zátarasy, zachovalé strelnice i bunkre. Zrejme aj vás prekvapí rozsiahla sieť zákopov. Chodníkom sa dostanete až k zelenému hraničnému pásu slovensko-ukrajinskej hranice. Pozor, dostanete sa na miesto prísne strážené a kontrolované pohraničiarmi. Preto si nezabudnite pribaliť doklad totožnosti. Majte na pamäti, že ste v blízkosti schengenskej hranice, jej prekročenie je prísne zakázané a môže mať nepríjemné následky. „Odskočiť si“ na Arpádovu líniu odporúčame aj tým, ktorí putujú červenou magistrálou Ubľa-Ulič-Nová Sedlica. Nachádza sa totiž v blízkosti červeného turistického chodníka, neďaleko železného mosta (pontónu), ktorý spája brehy Uličky – rieky, ktorá po svojom 24 kilometrovom putovaní opúšťa Slovensko a pokračuje na Ukrajinu.

Krátka nenáročná trasa vznikla vďaka iniciatíve starostu obce Ulič. Na obnove raritných pozostatkov z II. svetovej vojny sa ešte v roku 2011 v spolupráci s miestnou samosprávou podieľali členovia Klubov vojnovej histórie Beskydy a Karpaty. Pri tvorbe informačných tabúľ a výrobe informačných panelov prispela ŠOP SR – Správa NP Poloniny.

Arpádova líniasa nachádza v pohorí Nastaz, nad dedinou Ulič. Ide o jedinú zachovalú časť fortifikačného systému na Slovensku. Pozostáva zo systému zákopov, strelní, bunkrov a protitankových zátarasov. Budovaná bola v Karpatochv rokoch 1943-44 ako obrana pred postupujúcou Červenou armádou. Obranný systém začínal na dnešnom území Slovenska a tiahol sa cez celé územie vtedajšej Podkarpatskej Rusi (dnes územie Ukrajiny) až do severného Rumunska.Línia betónových opevnení vedená náročným terénom hlavného hrebeňa Karpát sa tiahla v dĺžke 600 km. Meno nesie po významnom uhorskom rode Arpádovcov, ktorý vládol Uhorsku od čias Arpáda (vládcom kmeňa sa stal v roku 896) až do roku 1301.

Arpádova línia bola tvorená troma typmi opevnenia: drevenými pevnosťami pre guľomety, betónovými objektami s guľometnou výzbrojou – strelnice (tvorené často československými zbraňami) a betónovými bunkrami s vlastným podzemím, kde boli zásoby, a ktoré posádka používala skôr ako úkryt pred delostreleckou paľbou, tiež železobetónové pyramídy. Celkový počet vybetónovaných objektov sa odhaduje na niekoľko stoviek. Avšak udáva sa, že kvalita týchto objektov bola nízka. Ide vlastne o betónovú kocku osadenú do zeme s jednou strelnicou.

Maďari pri plánovaných bojoch v Karpatoch preferovali boj v pripravených spevnených poľných opevneniach. Tie boli spevnené aj zhora – používali taktiku prekrytých zákopov (kvôli nebezpečenstvu vyradenia obrancov ručnými granátmi).

Na výstavbe Arpádovej línie sa podieľali predovšetkým juhoslovanskí zajatci a nútene nasadení robotníci. Práce prebiehali do leta 1944, teda do zahájenia karpatskej a dukelskej operácie. Výstavba opevnenia bola sledovaná nasadenou sovietskou GRU špionážnou skupinou, keďže Arpádova línia bola z pohľadu sovietskej armády veľmi dôležitým územím – slúžila k uzatvoreniu karpatských priesmykov, prechádzala takticky a strategicky významnými miestami (prechod cez rieky, mosty). Avšak táto skupina s rozsiahlou sieťou informátorov bola rýchlo (za pol roka) zničená. Maďarská armáda v tejto súvislosti pozatýkala jej členov a približne 300 pomocníkov. V apríli 1944 vojenský tribunál v Marmarošskej Sihoti(Ukrajina) odsúdil k trestu smrti 33 osôb a stovky ďalších Rusínov boli odsúdení na doživotie, či uväznení v koncentračných táboroch.

Po prelomení línie Červenou armádou (1. československým armádnym zborom) bola väčšina bunkrov zničená výbušninami, keďže sa obávali, že by ich mohli využívať ukrajinskí povstalci z UPA (Ukrajinská povstalecká armáda – banderovci).

Počas druhej svetovej vojny bola obec v rokoch 1939 – 1944 súčasťou Maďarska.
Oslobodená bola 26. októbra 1944. Banderovci tu 6. decembra 1945 zavraždili štyroch členov židovskej rodiny.

Veľká časť Arpádovej línie sa zachovala aj na Ukrajine, v susednom Užanskom národnom prírodnom parku, medzi dedinkami Kostryna a Žornava. Pre návštevníkov je v ponuke Náučný chodník Arpádova línia, ktorý na svojej 5 kilometrovej trase približuje zachovalé pamiatky tohto vojnového opevnenia. V údolí rieky Uh, pod horou Poľana, bolo vybudovaných 9 železobetónových bunkrov s guľometnými vežami, obrannými pozíciami a úkrytmi pre vojakov, tiež skladmi munície. Cesty boli prekryté železnými bariérami, rieky prehradené železobetónovými pyramídami a umelými prehĺbeninami posilnenými železom. Železničná trať bola tiež prehradená špeciálnym plotom.