Poznáte hviezdnatec čemericový?

Čím je zaujímavý hviezdnatec čemericový? Je zaujímavý v prvom rade vzhľadom a najmä tým, že by znalec tento druh v našich končinách nečakal.

Hviezdnatec čemericový (Hacquetia epipactis) ako napovedá názov sa  vzhľadom podobá čemerici, ale „rodina“ s čemericou nie je. Zdá sa, že má zelené lupene kvetov, ale v skutočnosti to sú listene, teda premenené listy. Môže ich byť 5-8 a sú rozložené do tvaru hviezdice. A máme objasnený názov. „Skutočné“ kvety sú tie drobné žltej farby usporiadané v jednoduchom súkvetí okolíka v strede.

Jedná sa o zaujímavý fytogeografický prvok vo flóre v územnej pôsobnosti Správy Národného parku Poloniny, ktorý sa viaže na vápnitý substrát. Výskyt druhu v Európe je zaznamenaný v rámci neveľkého areálu iba na dvoch izolovaných, od seba dosť vzdialených oblastiach. Väčšia južná oblasť výskytu zahŕňa juhovýchodné výbežky rakúskych Álp, severovýchodné Taliansko, Slovinsko a Chorvátsko. Severná menšia oblasť zahrňuje Moravu, západné výbežky Západných Karpát, južné Poľsko a východné Slovensko. V 80.-tych rokoch 20. storočia sa najvýchodnejší výskyt udával v Ondavskej vrchovine.

Zdroj: Bertová L. a kol., 1984: Flóra Slovenska IV/1. VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, p. 186.

Na východnom Slovensku je teda raritou, napriek tomu, že je hojný v Strážovských vrchoch, Malej a Veľkej Fatre, Malých a Bielych Karpatoch, Chočských vrchoch, Slovenskom stredohorí, či Orave. Našim východniarskym očiam a srdciam je však vzácny, preto sa miestam s jeho výskytom tešíme. V okrese Snina je druh zaznamenaný na siedmych lokalitách na vlhkých stanovištiach v dubohrabinách a kvetnatých bučinách v k. ú. Ubľa, Brezovec, Ruská Volová a Michajlov, kde je súčasťou jarného aspektu. Jeho výskyt korešponduje s vápnitými polohami flyšového podložia, ktoré charakterizuje striedanie vápnitých pieskovcov a vápnitých ílovcov vystupujúcich na povrch, najmä na svahoch nad potokmi, v roklinách a stržiach. Výskyt druhu má úzku pôdno-ekologickú vyhranenosť, viaže sa na pararendziny s prítomnosťou vápnika v povrchových vrstvách týchto pôd.

Na základe podrobného výskumu rastlinstva je z územia Národného parku Poloniny a jeho územnej pôsobnosti známych viac ako 1000 druhov vyšších rastlín. Pestrosť rastlinnej ríše územia doplňuje aj výskyt vyše 1200 druhov húb, zo skupiny nižších rastlín nad 300 druhov machorastov a viac ako 200 druhov lišajníkov.  Ak by sme mali napísať každý deň o jednom z týchto všetkých druhoch národného parku potrebovali by sme na to zhruba 7 a pol roka. Neskutočná pestrosť v pomere k ploche územia fascinuje svojou samotnou dokonalou existenciou a zdanlivou samoúčelnosťou. Každý druh má svoj príbeh, zaujímavosti a svoje miesto v mozaike biodiverzity, tak ako hviezdnatec čemericový.

Text: Zuzana Bartušová

Foto: Miroslav Buraľ (k. ú. Ruská Volová)

Autor kresby: Anton Hartinger – Atlas der Alenflora.

https://archive.org/details/atlasderalpenflo00hart, voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=9555008