PRÍBEH ZUBRA HRIVNATÉHO V NÁRODNOM PARKU POLONINY

Rozšírenie zubra hrivnatého v Karpatoch

V súčasnosti je NP Poloniny známy tým, že je to jediné územie na Slovensku, kde vo voľnej prírode žije zubor hrivnatý. Zubor je najväčší európsky suchozemský cicavec. Pôvodný areál zubra sa rozprestieral takmer v celej Európe. Veľa názvov obcí i miestnych názvov pripomína jeho rozšírenie aj na území Slovenska, z oblastí Východných Karpát spomenieme poľskú pohraničnú obec Zubracze a miestny názov Zubrová v k.ú. Smolník na území Národného parku Poloniny. Posledného zubra na území Slovenska vraj ulovil Matej Korvín vo Vigľašských lesoch.

V okolitých krajinách žije zubor na území Karpát vo voľnej prírode v poľských Bieszczadoch, kde sa v roku 2017 odhadovali jeho početné stavy na 400 jedincov a v Ukrajinských Karpatoch, kde sa početné stavy odhadujú na 220 jedincov. Populácia zubrov v Bieszczadach bola založená reintrodukciou (návratom), keď v roku 1963 bolo prvých 7 zubrov vypustených do voľnej prírody. Jedince zubra v Karpatoch patria do bialowiesko-kaukazskej krvnej línie s prímesou jediného býka zubra kauzkazského.

Od roku 1972 sa datujú na Správe NP Poloniny prvé správy o prechodoch a pobyte jednotlivých exemplárov i čried na územie Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, ako aj územie terajšieho Národného parku Poloniny. Registruje sa vyše 50 výskytových údajov zubra v pohraničnej oblasti.

Pôvodný geografický areál zubra pokrýval približne celú Európu. V 10. storočí sa začal významne zmenšovať. Vyhynutiu unikol o vlások na začiatku 20. storočia, keď v Európe prežilo v zajatí iba 54 jedincov. V súčasnosti zubor žije v asi 200 uzavretých zverniciach a v 32 voľne žijúcich populáciách. Rozlišujú sa dve genetické línie – horská a nížinná. Zubry v Karpatoch sú zástupcami nížinno-kaukazskej línie zubrov, tzv. horskej línie Bison bonasus bonasus x Bison bonasus caucasicus. Dosiaľ žiadna populácia v Európe nie je dostatočne veľká na to, aby zabezpečila prežitie druhu z dlhodobého hľadiska. Preto je návrat zubra do slovenskej prírody dôležitý ako príspevok k spoločným celosvetovým snahám o zachovanie druhu.

Projekt na záchranu zubra

Štátna ochrany prírody SR vypracovala a v roku 2004 realizovala projekt ,,Založenie voľne žijúcej populácie zubra hrivnatého v slovenských Karpatoch (NP Poloniny). Cieľom projektu bolo a je vytvorenie stabilnej populácie zubra hrivnatého na Slovensku, ako jediný výskyt zubra na južných svahoch Karpát. Projekt reštitúcie zubra na Slovensku je integrálnou súčasťou celoeurópskeho projektu znovuzaloženia voľne žijúcej populácie zubra v Karpatoch, ktorý vypracovala Large Herbivore Foundation zahrňujúc Poľsko, Rumunsko a Ukrajinu. Projekt posudzoval poradný zbor ŠOP SR pre ochranu fauny, ktorý vyjadril svoj súhlas. NP Poloniny bol vybraný pre účely projektu z viacerých dôvodov. Na území NP Poloniny sa uskutočnilo niekoľko jednaní, obhliadok terénu a výberu miesta pre aklimatizačnú zvernicu s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, zástupcami všetkých zainteresovaných subjektov, štátnej správy a samosprávy, a za účasti koordinátora projektu Doc. Perzanowského, predsedu LHF Dr. Baerselmana a Patricie de Vries, zástupkyne Veľvyslanectva Holandského Kráľovstva, ktoré finančne prispelo na realizáciu projektu.

Ako územie pre reintrodukciu zubra hrivnatého sa vybralo územie Ruskej doliny v pásmach hygienickej ochrany Vodárenskej nádrže Starina, ktoré malo potenciál z hľadiska bohatej potrvanej ponuky a z hľadiska toho, že toto územie bolo vysídlené v dôsledku výstavby VN Starina v 80 – tych rokoch 20. storočia. Zubor sa v tejto lokalite vyskytoval aj v minulosti, o čom svedčia výskytové údaje zubrov pred reštitúciou podľa švorcov DFS (Databáza fauny Slovenska):

  • Ruské, Ruské sedlo 1997 (M. Ciba – stopy), Ruské, Ščalník 1999 (I. Literák – stopy), Ruské, Pod Stropíkom 2000 (Š. Pčola – stopy), Ruské, Záruba 2001 (Š. Pčola, J. Piroš – pozorovanie), Ruské, Pod Ščalníkom 2001 (D. Jankaj – stopy a trus), Ruské, pri pomníku 2003 (D. Jankaj – stopy), Ruské, Pod Frencku 2003 (D. Jankaj, Š. Pčola – stopy), Ruské, Terénna stanica NP Poloniny 2004 (Š. Pčola); Ruské, Slatina pod Solišťom 2003 (Š. Pčola – stopy, trus), Smolník, Ruské, Pod Rypami 2004 (Š. Pčola, M. Piroš – stopy, trus, pozorovanie); Ruské, Kučalata 2002 (Koco – pozorovanie), Starina, Darnov 1994 (Š. Pčola, Palaševič – pozorovanie).

V rámci európskych chovov bolo na základe genetických analýz vytipovaných 5 jedincov (3 samice a 2 samce) tak, aby korešpondovali z genetickým zložením zubrov v Bieszczadoch, aby sa minimalizoval efekt inbrídingu, keďže v budúcnosti bol predpoklad kontaktu migrujúcich jedincov z Poľska s jedincami z reštitúcie. Analýzy boli vykonané s pomocou chairmana IUCN Bison Specialist Group a koordinátora záchranného chovu zubrov (EEP) – Dr. Wandou Olech. Tieto jedince pochádzali z chovov v západnej Európe – z Holandska (Artis Zoo Amsterdam), Švajčiarska (Natur und Tierpark Goldau) a Talianska (Parco Natura Viva Bussolengo). Boli privezené v júni 2004 a do decembra 2004 boli umiestnené v aklimatizačnej zvernici v katastrálnom území obce Ruské. Následne boli 10.12.2004 vypustené do voľnej prírody a telemetricky monitorované. Krátko po vypustení, 25.12.2005, sa k čriede pripojil divožijúci býk.

Chronológia reštitúcie zubra hrivnatého v NP Poloniny

Celkovo od 13.6.2004 bolo do územia NP Poloniny importovaných 11 zubrov, z toho 8 kráv a tri býky. Črieda je pravidelne obohacovaná, tak ako sa predpokladalo, o poľské jedince, priebežne sú zaznamenávané úhyny jedincov a nové mláďatá.

  • koncom roka 2003 sa začalo s výstavbou aklimatizačnej zvernice (oplotenie, senník, krmelce a napájadlo) s výmerou 2 ha v katastrálnom území bývalej obce Ruské, nachádzajúcej sa na území NP Poloniny.
  • 6.2004 bol realizovaný transport troch zubrov (Archie, Ittina a Pasqualina) do aklimatizačnej zvernice.
  • 6.2004 sa realizoval transport ďalších dvoch zubrov (Izehärz a Isabella) do aklimatizačnej zvernice.
  • 6.2004 až 10.12.2004 bolo 5 zubrov držaných v aklimatizačnej zvernici, kde boli prikrmované objemovým a jadrovým krmivom.
  • 12.2004 boli Archie, Ittina a Pasqualina imobilizované a bol im nasadený na krk telemetrický obojok. Frekvencie: Archie 151 210, Ittina 151 170 a Pasqualina 151 200.
  • 12.2004 bola 5 členná črieda aklimatizovaných zubrov vypustená do voľnej prírody. Pohyb čriedy bol monitorovaný prijímačom ICOM IC-R 10 s anténou TELONICS model RA 14.
  • 12.2004 sa k čriede pridal divožijúci býk (Pišta), ktorý bol sledovaný v katastri obce Ruské počas celého roka 2004.
  • 10.2005 sa do aklimatizačnej zvernice v Ruskom doviezli ďalšie dva jedince zubra (Cvinka a Cvolonin) zo zooparku Chomutov (Česká republika).
  • 10.2005 boli Cvinka a Cvolonin vypustené do voľnej prírody, kde sa hneď pridali k už 6 člennej čriede zubrov (Archie, Ittina, Pasqualina, Izehärz, Isabella a Pišta), ktorá sa v tom čase zdržiavala v  blízkosti zvernice. Črieda má v tom čase 8 jedincov.
  • 11.2005 sa k čriede pridal ďalší divožijúci býk (Milan), ktorý sa v spoločnosti čriedy zdržiaval do 27.11.2005, črieda mala 9 jedincov.
  • 12.2005 sa v katastri obce Ruské našla uhynutá Isabella.
  • koncom júna 2006 porodila Pasqualina jedno zubríča – prvé mláďa narodené vo voľnej prírode Národného parku Poloniny.
  • 9.2006 bol realizovaný transport dvoch zubrov (samica Cvrčala zo zooparku Chomutov, samica Púpava zo ZOO Bratislava) do aklimatizačnej zvernice.
  • 10.2006 – samec z Holandska (familiárne nazývaný bludný Holanďan) putuje až cca 150 km od aklimatizačnej zvernice v Ruskom. Bol mobilizovaný pri obci Harichovce a v noci prevezený späť do aklimatizačnej zvernice v Ruskom.
  • 12.2006 – Talianskí partneri darovali Správe Národného parku Poloniny snežný skúter na zimný monitoring čriedy.
  • 3.2007 uhynula samica Pasqualina, telo bolo objavené v brezine na JZ okraji NPR Pod Ruským. K úmrtiu došlo v dôsledku prehltnutia 10 cm dlhého drôtu.
  • 3.2007 – imobilizovaný jeden samec a samica Cvinka, nasadené telemetrické obojky.
  • 7.2007 – Ruské, severný okraj aklimatizačnej zvernice. Čriedu obohatila samica „Poľka“, ktorá primigrovala z Poľska aj s novonarodeným mláďaťom – samcom, ktorý dostal meno Jožko.
  • 10.2007 – mláďa Jožka sme našli so zlomenými obidvoma prednými nohami pri vodnom toku Cirocha medzi Ruským a Veľkou Poľanou. Mláďa sa pravdepodobne zrútilo z cca 4 metrového zrázu nad riekou Cirocha a črieda ho nechala samého. Zubríča bolo prevezené na Univerzitu veterinárneho lekárstva v Košiciach, kde 19.11.2007 po náročnej liečbe uhynulo. Bezprostrednou príčinou úhynu bolo zlyhanie srdca spôsobené dilatáciou bachora, ku ktorej viedli pravdepodobne zápalové procesy v črevách.
  • 11.2007 – Ruské, samica Ittina pri pôrode vytlačila aj celú maternicu, mláďa samička bolo pri nej.
  • 11.2007 – Ruské, nájdená uhynutá matka Ittina, v jej blízkosti sa zdržiavali štyri jedince (Archie s obojkom, Cvinka s obojkom, Poľka a Valantína) a jej mláďa, ktoré pobehovalo v blízkosti čriedy a pôsobilo veľmi životaschopne.
  • 11.2007 – Ruské, v noci nasnežilo 15 cm snehu, ráno sme boli pripravení na odchyt mláďaťa, no mláďa ležalo bezvládne na boku pri svojej uhynutej matke Ittine a bečalo. Dostalo injekciu na posilnenie, no nepodarilo sa mu už pomôcť a zahynulo.
  • 12.2007 – počet zubrov 5.
  • 7.2008 – čriedu obohatili nové jedince – poľský samec s obojkom a dva jedince bez určenia pohlavia a bez obojkov. Cvinka má mláďa (otcom je Archie, párenie bolo pozorované a zachytené na fotografiách). Obojok Cvinky je nefunkčný.
  • 12.2008 – počet zubrov 7.
  • 12.2009 – počet zubrov 9.
  • 12.2010 – počet zubrov 9.
  • 10.2011- Dovezené a do voľnej prírody vypustené 2 dospelé samice zubra.
  • 11.2012 – počet zubrov 15 ex. (z toho 3 tohoročné mláďatá)- ,,nahlásené do Rodovej knihy zubrov,,.
  • 12.2013 – počet zubrov 16.
  • 12.2014 – počet zubrov 25. V čriede nad Vodárenskou nádržou Starina evidujeme od 25.4.2014 dvoch poľských býkov Xadio a Jonas.
  • Koncom marca 2015 prešla 5-členná črieda zubrov na Slovensko a odvtedy sa zdržujú medzi obcami Osadné, Hostovice, Pčoliné.
  • K 31.12.2016 bola v oblasti VN Starina jedna voľne žijúce populácia zubrov o počte 34 ex. Tento údaj je uvedený v Rodovej knihe zubrov 2016, ktorú každoročne vydáva BIAŁOWIESKI PARK NARODOWY (Księga Rodowodowa Żubrów – European Bison Pedigree Book).
  • 12.2017 – počet zubrov 40

V súčasnosti sú v územnej pôsobnosti Národného parku Poloniny 2 čriedy. Jedna črieda sa zdržiava v území nad Vodárenskou nádržou Starina. Druhá črieda migrovala na Slovensko z Poľska v marci 2015 a odvtedy sa zdržuje medzi obcami Osadné, Hostovice, Vyšná Jablonka, Pčoliné. Táto črieda je monitorovaná satelitnými vysielačkami. Počet čried sa v priebehu roka môže meniť. Staršie býky vedú samotársky život. Čriedy býkov sú malé a pozostávajú v priemere z dvoch až piatich jedincov. Veľkosť a štruktúra zmiešaných skupín sa mení v priebehu roka, z dôvodov ročného obdobia, obdobia ruje a sezónnych migrácií. Aktivita zubrov súvisí hlavne s potravnou činnosťou. Aj vďaka takýmto migráciám, najmä zo susedného Poľska, stúpa populácia zubra hrivnatého v území NP Poloniny.

 Biológia, ekológia a etológia zubra hrivnatého

Vzhľad zubra vo voľnej prírode pri stretnutí zoči-voči robí na pozorovateľa ohromný dojem. Toto zviera imponuje mohutnosťou a výrazom sily svojej postavy. Dospelé býky vážia od 530 do 920 kilogramov, samice sú menšie. Zubry sú zvieratá spoločenské. Žijú vo väčších či menších stádach – od 6 do 20 jedincov. Stádo vedie skúsená, spravidla najstaršia zubrica. Býky väčšiu časť roka žijú samotne, alebo tvoria skupiny zložené z 2 či 3 jedincov. Tieto skupiny zvyknú niekedy krúžiť vo vzdialenosti 1 – 2  km od stáda kráv, no v období ruje sa pripájajú k stádam kráv. Ruja zubrov prebiehajúca v auguste – septembri je neobvyklé divadlo húževnatosti a vitality zvierat. Zubrica nosí plod 9 mesiacov. Telí sa v máji až júni, rodí jedno až dve mladé, ktoré cicajú šesť až osem mesiacov. Novorodenec váži okolo 20 kilogramov. Mladým zubrom začínajú už v jeseni prvého roku vyrastať rohy. Jalovky dospievajú po dvoch rokoch, samce po 15 mesiacoch. Zubry žijú dosť dlho, do 35 rokov. Migrácie zubrov v letnom období sú spojené s hojnosťou potravy v danom teréne. Jednotlivé stáda obsadzujú teritórium o veľkosti 30 000 – 40 000 ha. Priemerne sa za deň stádo premiestňuje na 1 – 3 km (7 km) a jednotlivé býky aj nad 10 km. Zubry sa v lesnom poraste na jednom mieste zdržujú len 1 – 3 dni a na tie isté miesta sa nevracajú skôr ako za 10 – 14 dní.

Les je hlavným miestom na získavanie potravy, odpočinok a ochranu pred nepriateľmi a nepriaznivými poveternostnými podmienkami.

V súčasnom areáli zubra je zaregistrovaných 374 druhov rastlín konzumovaných zubrom. V letnom období vyhľadáva pašu. Požierajú aj mladé výhonky a kôru mladých drevín. Základnou potravou v zimnom období sú ostružiny, uschnuté trávy, konce halúzok rôznych drevín a krov. Ohrýzajú aj kôru zo stojacích, spadnutých alebo vetrom zvalených stromov. Celkovú skladbu potravy zubrov podľa niektorých autorov tvoria v 67 % byliny, trávy a ostrice a v 33% kôra, haluze, lístie. V lete môžu dospelé býky zožrať až 32 kg potravy denne. Zubry sa dokrmujú iba v zimnom období, hlavne senom, repou a obilným šrotom.

Legislatívna ochrana zubra hrivnatého

V súčasnosti ochranu zubra a jeho biotopov zabezpečuje zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o OPaK“). Zubor je zaradený v prílohe č. 4 (Zoznam druhov európskeho významu, druhov národného významu, druhov vtákov a prioritných druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia) a v prílohe č. 6 (Zoznam chránených druhov živočíchov a ich spoločenská hodnota a druhy európskeho významu) vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o OPaK. Zubor hrivnatý je druhom európskeho významu a jeho spoločenská hodnota je 4610,00 EUR. V zmysle § 39 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. je zubor hrivnatý živočíchom, pri ktorom štát zodpovedá za škodu ním spôsobenú. Podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 230/2001 Z. z. je zubor celoročne chránenou zverou.

Z celosvetového hľadiska je zubor hrivnatý v Červenom zozname ohrozených druhov IUCN z r. 2000, ale aj z r. 2002 označený ako ohrozený živočích. V Európe je zubor chránený medzinárodnými dohovormi. Zubor je na červených zoznamoch ohrozených živočíchov vo viacerých krajinách Európy (napr. Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Ruská federáci). Zubor hrivnatý je zaradený v prílohe III Bernskej konvencie (Dohovor o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť) a v prílohách II (Druhy živočíchov a rastlín európskeho významu, ktorých ochrana si vyžaduje vyhlásenie osobitných chránených území) a IV (Druhy živočíchov a rastlín európskeho významu, ktoré si vyžadujú prísnu ochranu) Smernice rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (tzv. smernica o biotopoch).

V rámci PAF (Prioritný akčný rámec financovania Natura 2000) zubor patrí ku druhom, u ktorých je potrebné (F.1.3. – PAF) zlepšovanie stavu druhov a biotopov prostredníctvom aktívneho manažmentu. Zubor európsky má stanovené hodnotenie stavu (podľa správy z r. 2013) ako nepriaznivý – nevyhovujúci (B. 2.2.3. PAF). Medzi vplyvy a ohrozenia druhov EU významu (PAF) patria: lesné hospodárstvo, poľovanie, pytliactvo, iné formy odchytu zvierat, zber bylín, liečivých rastlín a lesných plodov, poľovnícke, rybárske aktivity, alebo iné spôsoby odchytávania živočíchov a zberu rastlín, vyššie nezahrnuté, medzidruhové vzťahy živočíchov, prenos chorôb, antagonizmus.

V r. 2006 vypracovala ŠOP SR pre potreby ochrany populácie zubrov na Slovensku Program záchrany zubra hrivnatého (Pčola & Adamec 2007), ktorý bol schválený na Operatívnej porade ministra ŽP dňa 27.4.2007. Hlavným cieľom Programu záchrany zubra hrivnatého je zabezpečenie prežitia druhu na našom území, zabezpečenie stabilizovania populácie a dosiahnutie zvýšenia početnosti jeho populácie a zväčšenia jej výskytu, ako aj prepojenie s okolitými populáciami a výmena genetických informácií medzi nimi.

Program záchrany zubra hrivnatého

Na realizáciu opatrení a aktivít navrhovaných v Programe záchrany zubra hrivnatého ŠOP SR realizovala projekt „Realizácia programu záchrany druhu zubor hrivnatý (Bison bonasus)“. Projekt sa realizoval v období 01.01.2010 – 31.12.2015. Cieľom tohto projektu bolo:

  1. Realizácia aktivít vyplývajúcich z programu záchrany zubra hrivnatého
  2. Vydanie propagačných a iných materiálov pre širokú verejnosť nielen v regióne, ale aj širšom okolí, ako aj v zahraničí
  3. Zvyšovanie povedomia miestneho obyvateľstva realizáciou prednášok napr. na školách; spolupráca s miestnym stakeholdermi s cieľom lepšej akceptácie zubra.

Podrobnejšie informácie o projekte „Realizácia programu záchrany druhu zubor hrivnatý (Bison bonasus)“:

http://www.sopsr.sk/web/?cl=10612

Starostlivosť o zubra hrivnatého

Napriek protichodným názorom sú počas zimného obdobia zubry prikrmované senom a jadrovým krmivom (kukurica a ovos) a je im podávaná soľ, čo má svoje opodstatnenie. Prikrmovania zubrov je v súlade s Programom záchrany zubra hrivnatého: zvýšenie potravnej ponuky zubra hrivnatého a prevencia škôd spôsobených zubrom a tiež v súlade so schváleným Programom starostlivosti o Národný park Poloniny na roky 2017 – 2026, Príloha č. 6.6.13 Opatrenia na dosiahnutie cieľov starostlivosti v Národnom parku Poloniny:

·         Ž.1.10 Zachovať a/alebo zlepšiť súčasný druhu zubor hrivnatý

·         Ž.1.12 Prikrmovanie zubrov v zimnom období

Zaujímavosťou je, že niekedy zubry uprednostnili konzumáciu staršej kopy sena, ktorá bola nachystaná poľovníkmi pred štyrmi rokmi.

V Ruskej doline bolo pre zubrov postavených 14 krmelcov so súhlasmi dotknutých vlastníkov pozemkov, na základe nájomných zmlúv. Krmelce sa nachádzajú vo vlastnom území Národného parku Poloniny, kde v zmysle zákona o OPaK platí 3. stupeň ochrany.

Úspechy a strasti

V ochranárskej praxi sa stretávame z rôznymi javmi a situáciami, ktoré vznikli v súvislosti s reštitúciou zubra v území. Keďže slovenské národné parky nemajú v správe, ani vo vlastníctve žiadne pozemky, vznikajú zákonite v území, kde bol reštituovaný zubor problémy vyplývajúce z konfliktu záujmov.

Negatívne javy vyplývajúce s prítomnosti zubrov v území:

  • Poškodzovanie lesných porastov zubrami.
  • Zubry z poľovníckych kŕmnych zariadení konzumujú seno a krmivo, ktoré bolo určené pre ostatnú poľovnú zver.
  • Poškodzovanie kŕmnych zariadení pre zver.
  • Potravná konkurencia pre inú poľovnú zver.
  • Poškodzovanie hrobov a náhrobných kameňov na cintorínoch – od vlastníkov boli zaznamenané sťažnosti, že zubry poškodzujú hroby a náhrobné kamene na cintorínoch, ktoré ostali v pásme hygienickej ochrany VN Starina po vysídlených obciach. Z tohto dôvodu bola v rámci projektu zrealizovaná výstavba oplotení týchto cintorínov. Aj keď boli oplotenia zrealizované, vlastníci nevykonávajú ich údržbu. Občas nájdeme vstupné brány na cintoríny otvorené.
  • strach zo stretu so zubrom – Zaregistrovali sme, že niektorí ľudia majú strach zo stretu so zubrom. Územím domovského okrsku vedie turistický chodník, ktorý je zároveň cyklotrasou. Frekvencia pohybu turistov v týchto lokalitách vzhľadom na odľahlosť terénu nie je veľká. Územie patrí v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody do 3. stupňa ochrany, kde sú zakázané spoločné poľovačky, črieda tak nie je vyrušovaná nadhánkami. Pri individuálnych poľovačkách nedochádzalo k interakciám poľovník – zubor, iba v jednom prípade sa správala vodiaca samica čriedy agresívnejšie, keď začala prenasledovať voľne pusteného poľovníckeho psa. Asi po 200 m upustila od prenasledovania. Prípady agresívneho správania zubra sa udiali počas imobilizácie zubra, keď Archie zozadu rohami napadol veterinára (bez ujmy na zdraví). V septembri 2006 napadol migrujúci Archie obyvateľa obce Kalnište pri Giraltovciach, ktorý skončil v nemocnici s poraneným podpazuším. Podľa slov miestnych obyvateľov bol dotyčný pod vplyvom alkoholu a snažil sa vyhnať býka spod ovocných stromov. Koncom októbra 2010 napadol zubor ,,nelegálneho chalupára“ v bývalej obci Ruské a spôsobil mu zranenia vyžadujúce dlhšiu lekársku starostlivosť. Treba povedať, že stretnutie so zubrami v prírode nie je nebezpečné, keď ich človek pozoruje zo vzdialenosti a zachová sa pokojne. Pri telemetrickom sledovaní zubrov sme sa dostali k čriede na vzdialenosť 5 – 50 metrov. Inak reagovali v otvorenom a inak v neprehľadnom teréne (hustejší porast, v ktorom bola úniková vzdialenosť väčšia). V zimnom období boli zubry menej plaché. Lesná prevádzka nemala na čriedu zubrov významný vplyv.

Tieto negatívne javy rieši štát v území finančnými dotáciami, ktoré majú za cieľ odškodniť zainteresované poľovnícke združenia a náhradou škody vzniknutej na lesných porastoch.

Okrem samotného obohatenia fauny Slovenska a záchrane druhu ako takého, ktoré sú už samé o sebe vysokou pridanou a nemerateľnou hodnotou a obhajobou opodstatnenosti prítomnosti zubra v území Národného parku Poloniny, môžeme zubrom pripísať aj ďalšie pozitívne vplyvy na krajinu.

Pozitívny vplyv zubrov v území:

  • pomáhajú udržiavať súčasný stav biotopov v území (problém so sukcesiou).

V dôsledku absencie obhospodarovania agroštruktúr na všetkých úrovniach (orba, pasenie, kosenie) dochádza k autoregulatívnej retrográdnej reakcii krajinného prostredia, výsledkom ktorej je zanikanie poľnohospodárskych plôch v procese drevinovej sukcesie. Nelesná drevinná vegetácia pomaly prechádza do štádia lesa, v závislosti od stupňa obhospodarovania. Sukcesné spoločenstvá sa nachádzajú najmä v lokalitách zaniknutých obcí a na miestach s dlhodobou absenciou pasenia.

  • zatraktívnenie územia z pohľadu ďalšieho využívania formou mäkkého turizmu. Zubor je nepopierateľne lákadlom pre milovníkov prírody, ktorí ho majú záujem vidieť a fotografovať vo voľnej prírode. Preto je pre nich veľkou motiváciou navštíviť územie Národného parku Poloniny, ktoré je jediným územím na Slovensku, kde žije vo voľnej prírode.

Zubrom sa v Národnom parku Poloniny zapáčilo, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa úspešne rozmnožujú. ŠOP SR sa tým podarilo úspešne naplniť cieľ realizácie projektu – vytvoriť životaschopnú populáciu zubra hrivnatého na Slovensku. Posledného zubra na našom území ulovil vo vígľašských lesoch Matej Korvín (žil v rokoch 1443 – 1490). Kedy zubor na území Slovenska vyhynul definitívne, nie je známe.

Zubor je iba jeden čriepok z veľkej mozaiky čriepkov, ktoré nám ľudom ostali z nami rozbitej vázy menom  príroda. Je len na nás či sa ich pokúsime pozbierať a zlepiť, alebo budeme pohodlní a zametieme ich pod koberec. Každý z nás sa musí rozhodnúť, či chce žiť vo svete bez zubrov, a či naopak. Pričom zďaleka to nie je o zubrovi, no niekde treba začať, pretože každý deň prichádzame o jeden rastlinný či živočíšny druh, a tým prichádzame aj o kúsok z nás.